Klimatické zmeny, to, ako financovať zelené, moderné technológie a ako do boja so zmenou klímy zapojiť súkromný sektor. To boli hlavné témy summitu v Paríži. Premiér Ľudovít Ódor na konferencii pod názvom Nový globálny finančný pakt diskutoval aj o možnom odpustení časti dlhu krajinám s reformným programom Medzinárodného menového fondu, aby dokázali lepšie čeliť ekonomickým dôsledkom prírodných katastrof.
Dlh rozvojových ekonomík a krajín s rozvíjajúcim sa trhom dosiahol v roku 2021 viac ako šesťtisíc miliárd dolárov, čo je takmer 65 % nárast za uplynulé desaťročie. Čiastočne za tento nárast môžu pandemické opatrenia či pomoc alebo klimatická zmena.
„Tak, ako Slovensko po páde predchádzajúceho režimu potrebovalo istú mieru solidarity zo Západu a potrebovali sme projekty, z ktorých benefituje aj jedna, aj druhá strana, dnes potrebujeme dlhovú situáciu dostať pod kontrolu nielen v eurozóne, ale aj v týchto zraniteľnejších krajinách,“ povedal premiér Ľudovít Ódor.
Predseda vlády SR sa v Paríži stretol s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom a lídrami Európy, Afriky, Karibiku, južnej Ameriky a Ázie.
„Z hľadiska klímy je veľmi krátkozraké sústrediť sa len na Európu a práve tento summit sa snažil do diania vtiahnuť aj krajiny, s ktorými sa menej diskutuje, či sú to krajiny Afriky, alebo Latinskej Ameriky. Na summite sa intenzívne diskutovalo o tom, cez aké mechanizmy by sme týmto krajinám mohli pomôcť jednak zvýšiť životnú úroveň tak, aby to čo najmenej išlo na úkor klimatických zmien, ako by sme mohli krajinám pomôcť technologicky a ako zreformovať medzinárodný rámec inštitúcií, aby sa mohol do financovania viac zapojiť súkromný kapitál,“ uviedol Ľudovít Ódor.
