Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken uviedol, že po ozbrojenom povstaní v Rusku nedošlo k žiadnej zmene v postoji USA. Dodal, že Wagnerova vzbura je „priamou výzvou pre Putinovu autoritu“, ktorá ukazuje „skutočné trhliny“ vo vojenskom smerovaní Ruska.
Počas sobotňajšieho vypuknutia povstania vyjadril Dmitrij Medvedev, zástupca šéfa ruskej bezpečnostnej rady, obavy z možnosti získania prístupu Wagnerových milícií k jadrovým zbraniam.
„Svet bude postavený na pokraj zničenia“, ak Wagnerove jednotky získajú jadrové zbrane, varoval Medvedev.
Na otázku, či sú USA „pripravené na potenciálny pád Putinovej vlády“ a či sú ruský jadrový arzenál „bezpečné“, Blinken odpovedal: „Vždy sa pripravujeme na každú nepredvídateľnú situáciu.“
„Pokiaľ ide o to, čo sa deje v Rusku, je to vnútorná vec, ktorú musia Rusi vyriešiť. Samozrejme, keď máme do činenia s veľkou mocnosťou, najmä s veľkou mocnosťou, ktorá má jadrové zbrane, je to niečo, čo nás znepokojuje, na čo sa veľmi zameriavame.“
„Nezaznamenali sme žiadnu zmenu v jadrovom postoji Ruska. U nás nenastala žiadna zmena, ale je to niečo, čo budeme veľmi, veľmi pozorne sledovať.“
Blinken povedal, že americký prezident Joe Biden sa od vzbury nepokúsil osloviť Vladimira Putina.
Wagnerova vzbura bola „priamou výzvou pre Putinovu autoritu“, ktorá ukazuje „skutočné trhliny“ vo vojenskom smerovaní Ruska, povedal.
V rozhovore pre CBS Blinken povedal, že vzbura síl Jevgenija Prigožina „vyvolala v prvom rade hlboké otázky o samotných predpokladoch ruskej agresie proti Ukrajine“ a povedala, že vzbura by mohla Ukrajine vojensky prospieť.
„Pre Putina a ruské úrady to predstavuje skutočné rozptýlenie, na ktoré sa musia pozerať, myslieť na svoj chrbát, aj keď sa snažia vyrovnať s protiofenzívou na Ukrajine. Myslím si, že to vytvára ešte väčšie možnosti pre Ukrajincov, aby sa im darilo“ povedal Blinken.
Blinken povedal, že americká jednota v úsilí podporiť Ukrajinu zostáva. Povedal, že realizácia ukrajinskej vojenskej stratégie, ktorá je v súčasnosti zameraná na protiofenzívu, môže trvať týždne alebo mesiace.
Sumár dnes:
- Vodca Wagnerov Jevgenij Prigožin súhlasil s odchodom z Ruska a nariadil svojim bojovníkom, aby sa stiahli z Rostova a zastavili svoj pochod na Moskvu v súlade s podmienkami dohody vyjednanej Bieloruskom.
- Prezident Vladimir Putin vystúpil v ruskej štátnej televízii po prvý raz, odkedy ozbrojené povstanie hrozilo zvrhnutím jeho režimu, hoci sa zdá, že komentáre boli zaznamenané ešte pred vzburou. Putin a jeho bieloruský náprotivok Alexander Lukašenko v nedeľu ráno spolu opäť telefonovali, informovala bieloruská tlačová agentúra Belta.
- Americké špionážne agentúry zachytili informácie naznačujúce, že vodca Wagnerovskej skupiny Jevgenij Prigožin plánoval zakročiť proti ruskému vojenskému vedeniu už v polovici júna, informovali americké médiá.
- Ruský prezident Vladimir Putin sa „očividne veľmi bojí“ a „pravdepodobne sa skrýva“, povedal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskij vo svojom poslednom večernom prejave.
Kremeľ sa snažil dať dokopy koherentnú reakciu na Wagnerovu vzburu, ktorá „upozorňuje na slabé stránky vnútornej bezpečnosti pravdepodobne spôsobené prekvapením a vplyvom ťažkých strát na Ukrajine,“ uviedol Inštitút pre štúdium vojny vo svojej najnovšej analýze konfliktu. - Všetky dopravné obmedzenia v ruskom Rostovskom regióne, ktorý v sobotu kontrolovali Wagnerovi vzbúrenci, boli zrušené, vrátane obmedzení na diaľniciach, informovali v nedeľu ruské tlačové agentúry s odvolaním sa na miestnych predstaviteľov.
- Poradca ukrajinského ministra obrany označil Wagnerovu rebéliu v Rusku za „najsmiešnejší pokus o vzburu“.
- Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken uviedol, že po ozbrojenom povstaní v Rusku nedošlo k žiadnej zmene v postoji USA. Dodal, že Wagnerova vzbura bola „priamou výzvou pre Putinovu autoritu“, ktorá ukazuje „skutočné trhliny“ vo vojenskom smerovaní Ruska.
Doplnenie 19:57
Aj keď sa Putin s Prigožinom vyhli otvorenému krviprelievaniu, je ťažké si predstaviť, že Vladimír Putin a Jevgenij Prigožin budú niekedy zmierení. Ruský líder má politický motív tvrdo sa vysporiadať so svojím neobyčajným bojovníkom alebo riskovať, že bude slabý, čo je v politike Kremľa kardinálny hriech. A ruský vodca nikdy nebol známy tým, kto by odpustil zradu.
Mimoriadne udalosti za posledných 48 hodín – Prigožinova ozbrojená vzbura, Putinova výzva na „brutálne“ represálie, mierová dohoda v 11. hodine – by sa mohlo zdať, že sa vyriešili samé. Vodca žoldnierskej skupiny Wagner zastavil svoju ozbrojenú vzburu a pochod na hlavné mesto Ruska, zrejme výmenou za amnestiu a exil v Bielorusku. Už nie je na ceste k občianskej vojne s Moskvou.
A predsa len málokto verí, že toto je koniec aféry. V určitom okamihu bude musieť Prigožin určite zdvihnúť kartu za svoj vpád do revolučnej politiky. A Putin musí napraviť hrozby, ktoré v sobotu vydal v národnej televízii, alebo sa počas najnebezpečnejších dní jeho 23 rokov vo funkcii najvyššieho ruského lídra zahanbiť.
Skutočná cena Prigožinovho povstania sa stále posudzuje, ale vážne to poškodilo prestíž ruskej armády, ktorá nepochopiteľne nedokázala zastaviť povstanie, a podkopala pocit, že Rusko môže zostať stabilné, aj keď rozpútava každodenné násilie na susednej Ukrajine.
Počas ťaženia zostrelili Prigožinovi ozbrojení vzbúrenci najmenej dva vrtuľníky a zabili približne 15 ruských vojakov, z ktorých mnohí boli letci.
Žoldnieri vyzbrojení Kremľom na jeden deň obsadili ruské mesto s viac ako 1 miliónom ľudí. Ľudia v meste vnímali Prigožina ako hrdinu, spontánne, búrlivé prijatie, na ktoré bude Putin nepochybne žiarliť.
Ruské ozbrojené sily vykopali protitankové zákopy do federálnych diaľnic, zrušili vlaky a lety z veľkej časti južného Ruska, zatvorili múzeá a parky a vyhlásili pondelok v Moskve za sviatok, keď ohlásili protiteroristickú operáciu.
Baza, ruská tlačová agentúra so zdrojmi v oblasti presadzovania práva, uviedla, že Prigožin poslal 1000 tankov, bojových vozidiel pechoty, delostreleckých diel a iného vojenského vybavenia smerom k Moskve, konvoju s potenciálom uvrhnúť ruské hlavné mesto do chaosu.
Aj keď Rusi v Moskve a Rostove v sobotu pokračovali vo svojom každodennom živote, bolo jasné, že stabilita krajiny je fatamorgána a že Moskovčania sa môžu zobudiť s vojakmi Wagnera na Arbate alebo paľbou tankov na uliciach, čo im prinesie spomienky na chaos na začiatku 90. rokov. Aj táto ilúzia má svoju cenu.
Najvýraznejšie je, že Putin vystúpil v televízii s celonárodným prejavom, čo urobil len dvakrát v priebehu vojny, aby verejnosti povedal, že brutálne potlačí Prigožinovo povstanie a opísal to ako „vnútornú zradu“.
Odvtedy mlčal a tento sľub nedodržal, namiesto toho umožnil Prigožinovi uzavrieť dohodu prostredníctvom Bielorusa Alexandra Lukašenka a potenciálne odísť z Ruska do exilu.
Na prvý pohľad dohoda vyzerá smiešne. Podľa tých, ktorí ho poznajú, Prigožin vždy riskoval, a nie taký, ktorý by sedel v bieloruskom exile, kým je jeho žoldnierska armáda rozložená. Nie je jasné, prečo by prijal bezpečnostné záruky od Lukašenka, prefíkaného politika, ktorý je však pod značným tlakom Ruska. A prečo by Putin dovolil potenciálnemu rivalovi zostať v susednej krajine, keď by bolo oveľa jednoduchšie nechať ho zabiť alebo uväzniť?
Ruský vodca netrpí zradou a je známe, že rozdeľuje tých, ktorí sú proti nemu, do dvoch kategórií: nepriatelia a zradcovia. Bývalí špióni, ktorí prebehli na západ, ako napríklad Sergej Skripaľ, zistili, že Putin môže čakať roky, kým sa bude chcieť pomstiť.
Netrpí ani vyzývateľov, čo je nápadne ilustrované vraždami a uväznením veľkej časti ruskej opozície. Určite si všimol, že Prigožinov pochod pomohol rozpútať zadržiavaný hnev medzi Rusmi, ktorí sa možno nebránia vojne ani necítia súcit s Ukrajincami, no napriek tomu sú nahnevaní na svoje elity a vnímanú nespravodlivosť každodenného života.
Andrei Kolesnikov, publicista a analytik Carnegie, v pripravovanom článku zdieľanom s The Guardians píše, že Prigožina odprevadili z Rostova na Done ako hrdinu ľudia „vďační za šou uprostred nudnej reality“.
Lukašenko žne odmenu za dohodu Wagner-Kremeľ – aspoň v krátkodobom horizonte
Prigožin možno stavil na to, že sa Putin pripojí k jeho rebélii, čím dal prezidentovi možnosť pokrčiť plecami nad neúspechmi vojny na Ukrajine. Alexander Baunov, bývalý diplomat a analytik píšuci pre Carnegie Endowment, povedal, že Prigožinovo odsudzovanie vojny a armády bolo v skutočnosti pozvánkou pre Putina, aby sa pripojil k jeho pochodu, a umožnilo mu opäť prevziať úlohu outsidera, ktorý prevzal systém skorumpovaných a neúčinných generálov. Nepodarilo sa.
Jadrom hnevu v uliciach Moskvy bol, povedal, antielitizmus, žilu hnevu, do ktorej by sa Prigožin mohol dostať tak, že si vypestuje populistov.
Baunov napísal: „Prigožin presunul zodpovednosť nielen za neúspechy a straty, ale aj za samotný začiatok vojny z Putina na Šojgu a ďalších skorumpovaných úradníkov, akoby vyzval prezidenta, aby sa pripojil k pochodu na ministerstve obrany a v širšom zmysle, celý ruský systém a dokonca ho viesť.„
Ale zlyhal, povedal Baunov, a tým otvoril „nevyliečiteľnú ranu“ ruskej elite, keďže obe strany obviňujú druhú zo zrady.
