Historická štvrť Vydrica v bratislavskom Podhradí ožíva po desaťročiach úpadku a postupného zániku. Kdysi živé centrum lodníkov a remeselníkov, ktoré stratilo svoj význam v polovici 19. storočia, sa má dnes stať moderným a lukratívnym miestom.
Prvé prevádzky v novej časti Vydrice už otvárajú svoje brány a Bratislava sa môže tešiť na nové ulice, byty a parky. Projekt však čelí kritike. Píše o tom bratislavak.sk.
Z histórie úpadku až po revitalizáciu
Úpadok Vydrice začal v čase, keď sa obyvatelia sťahovali do lepších a novších častí mesta. Stredoveké budovy v dezolátnom stave a zhoršujúce sa hygienické podmienky prispeli k poklesu záujmu o túto lokalitu. Po roku 1948 nastal jej úplný zánik, ktorý vyvrcholil výstavbou Mosta SNP, počas ktorej zmizli posledné zvyšky pôvodnej štvrte.
V roku 2006 bol predstavený územný plán pre Podhradie, ktorý počítal aj s obnovou Vydrice. Výstavba sa začala v roku 2022 pod taktovkou spoločnosti Vydrica Development. Do konca minulého roka bola veľká časť projektu dokončená, vrátane priestoru medzi Kúriami a Vodnou vežou, kde teraz stojí administratívna budova.
Nové prvky, ktoré menia tvár Podhradia
Prvá etapa revitalizácie Vydrice priniesla štyri obytné budovy s celkovým počtom 207 bytov. Pre Bratislavčanov boli obnovené Floriánska a Oeserova ulica, predĺžená bola aj Žižkova ulica. Okrem toho vzniklo miesto pre 19 obchodných prevádzok, nový Kempelenov park a prezentácia historických artefaktov, ako sú ľadové jamy, ktoré kedysi slúžili na uskladnenie potravín. Súčasťou projektu je aj nová električková zastávka, ktorá uľahčí dopravu.
Cieľom je kompletné dokončenie projektu do roku 2029. Plánovaná je tiež revitalizácia Podchodu pamäte, ktorý spojí Vydricu s historickým centrom mesta.
Kritika a otázky okolo výstavby
Projekt však čelí aj výhradám. „Ide o jednu z najluxusnejších a najdrahších štvrtí v Bratislave, kde si môže dovoliť kúpu bytu len málokto. Otázky tiež vyvoláva hrubý zásah do skalného brala pod hradom i miera zachovania historických prvkov a integrácia nových stavieb do existujúcej mestskej štruktúry,“ uviedol Michal Feik, riaditeľ odboru komunikácie Bratislavského samosprávneho kraja.