Za mnohými ikonickými pokrmami, ktoré dnes poznáme a milujeme, sa skrývajú fascinujúce príbehy. Niektoré nesú mená panovníkov, umelcov či spisovateľov, iné odkazujú na miesta alebo historické udalosti. Spoznajte históriu jedál, ktoré neodmysliteľne patria do svetovej gastronómie.
Slávni ľudia na tanieri
Šalát Cézar – nie cisársky, ale šéfkuchársky
Hoci by sa mohlo zdať, že tento obľúbený šalát pochádza z čias starého Ríma, jeho história je omnoho mladšia. V roku 1924 ho v mexickej Tijuane pripravil taliansky šéfkuchár Caesar Cardini. Jednoduchá kombinácia rímskeho šalátu, parmezánu a krutónov sa rýchlo stala hitom po celom svete.

Omeleta Arnold Bennett – knižná inšpirácia v kuchyni
Tento delikátny pokrm so syrom a údenou treskou vznikol v 20. rokoch 20. storočia v hoteli Savoy v Londýne pre britského spisovateľa Arnolda Bennetta. Obľúbil si ju natoľko, že hotel ju zaradil do stálej ponuky.
Mozartove gule – sladká pocta géniovi
Marcipánové guľôčky v čokoládovej poleve vytvoril v roku 1890 salzburský cukrár Paul Fürst. Na počesť skladateľa Wolfganga Amadea Mozarta, rodáka zo Salzburgu, dostali jeho meno a dodnes patria k najobľúbenejším rakúskym cukrovinkám.
Jedlá pomenované po mestách a krajinách
Pizza Margherita – farby Talianska na tanieri
Neapolský šéfkuchár Raffaele Esposito v roku 1889 pripravil špeciálnu pizzu pre kráľovnú Margheritu Savojskú. Použil paradajky, mozzarellu a bazalku, čím vytvoril jedlo v národných farbách Talianska. Na jej počesť ju nazval „Margherita“.

Hovädzie Wellington – chuť víťazstva
Pôvod tohto pokrmu obaleného v lístkovom ceste je zahalený tajomstvom, no predpokladá sa, že ho pomenovali po vojvodovi z Wellingtonu, slávnom britskom generálovi, ktorý porazil Napoleona v bitke pri Waterloo.
Pho – francúzsky odtlačok vo Vietname
Táto ikonická vietnamská polievka pravdepodobne čerpá inšpiráciu z francúzskeho „pot-au-feu“ (hovädzie mäso vo vývare). Jej názov je dôkazom prepojenia vietnamskej a francúzskej kuchyne počas koloniálnej éry.

Gastronómia ovplyvnená umením a históriou
Carpaccio – inšpirované maliarstvom
V roku 1950 taliansky šéfkuchár Giuseppe Cipriani vytvoril jedlo zo surového hovädzieho mäsa nakrájaného na tenké plátky a pomenoval ho po renesančnom maliarovi Vittore Carpacciovi. Červené a biele tóny mäsa mu pripomínali farby umelcových obrazov.

Bellini – nápoj s umeleckou dušou
Kombinácia prosecca a broskyňového pyré vznikla v benátskom Harry’s Bare v roku 1948. Jej tvorca Giuseppe Cipriani pomenoval kokteil po maliarovi Giovannim Bellinim, pretože mu jeho farba pripomínala odtiene umelcových diel.
Nezabudnuteľné pochúťky s aristokratickým pôvodom
Sacherova torta – sladké dedičstvo Viedne
V roku 1832 vytvoril mladý cukrár Franz Sacher čokoládovú tortu pre knieža Metternicha. Táto dezertná ikona sa rýchlo stala symbolom viedenskej kuchyne.
Boeuf Stroganov – ruská elegancia na tanieri
Toto slávne hovädzie na smotanovej omáčke nesie meno po aristokratovi Stroganovovi, členovi bohatej ruskej rodiny zo 17. storočia.
Ikony každodennej gastronómie
Sendvič – rýchle jedlo z hazardnej hry
V roku 1762 si britský aristokrat John Montagu, štvrtý gróf zo Sandwichu, počas hazardnej hry vyžiadal jedlo, ktoré by mohol jesť bez prerušenia. Tak vznikol legendárny pokrm, ktorý sa stal celosvetovým fenoménom.
Kaiserka – pečivo hodné cisára
Tento typický rakúsky chlieb je pomenovaný po cisárovi Františkovi Jozefovi I., ktorý vládol v rokoch 1848 – 1916. Slovo „kaiser“ znamená cisár, čím sa zdôrazňuje jeho vznešenosť.

Sladký záver: Čo skrývajú známe dezerty?
Pavlova torta – baletná ľahkosť na tanieri
Táto nadýchaná torta z pusinky a šľahačky bola údajne vytvorená na počesť ruskej baletky Anny Pavlovej počas jej turné po Austrálii a Novom Zélande v roku 1926.

Banoffee koláč – moderná klasika
Tento britský dezert spája banány a karamel. V 70. rokoch ho vytvoril Nigel Mackenzie a jeho názov vznikol spojením slov „banana“ a „toffee“.
Každé jedlo je ako príbeh, ktorý prežil stáročia a dostal sa až na naše stoly. Či už si pochutnávate na klasickej pizze Margherita alebo si vychutnávate elegantný Bellini, každý sústo je pripomienkou histórie, tradície a kulinárskeho umenia. Možno práve to robí gastronómiu takou magickou – dokáže nás preniesť do minulosti a zároveň zostať neoddeliteľnou súčasťou našej súčasnosti.