Slová „my“ a „mi“ znejú rovnako, no ich význam a použitie sú odlišné. V písaní si ich mnohí zamieňajú, čo môže zmeniť význam vety alebo pôsobiť nesprávne. Ako ich teda rozlíšiť?
My – osobné zámeno v 1. osobe množného čísla
„My“ označuje viacerých ľudí vrátane hovoriaceho. Používa sa vtedy, keď chceme hovoriť o sebe a ďalších osobách.
Príklady:
- My pôjdeme na výlet.
- My sme to povedali prvé.
Tip: Ak by ste vedeli vetu povedať s „ja“ v jednotnom čísle, v množnom použite „my“.
Mi – datív osobného zámena „ja“
„Mi“ znamená mne, teda niečo je smerované alebo patriace jednej osobe. Je to tvar zámena „ja“ v datíve (3. pád).
Príklady:
- Daj mi knihu.
- Mi sa to páčilo.
Tip: Skúste vetu preformulovať: „Daj mne knihu.“ – ak to sedí, použite „mi“.
Častá chyba
My daj pokoj. – nesprávne
Mi daj pokoj. – správne (hovoríme „mne daj pokoj“)
Zhrnutie:
| Tvar | Význam | Príklad |
|---|---|---|
| my | ja + ďalší ľudia | My ideme do školy. |
| mi | mne (3. pád) | Mi sa to páči. |
Zapamätaním si jednoduchého pravidla „my = viacerí, mi = jednému“ sa tejto chybe ľahko vyhnete. Stačí chvíľa sústredenia a písanie bude zas o niečo správnejšie.
