Aj v roku 2025 zostáva potravinársky priemysel pod drobnohľadom vedcov a regulačných úradov. Dôvod je jednoduchý – napriek množstvu dôkazov o škodlivosti niektorých potravín a prísad, firmy naďalej používajú sporné praktiky, ktorých cieľom je najmä finančný zisk.
Spotrebiteľom tak často uniká, že za atraktívnym obalom či chutným výrobkom sa skrývajú skryté hrozby pre zdravie.
1. Útok ultra-spracovaných potravín: chutné, no smrteľné
Jedným z najvážnejších problémov sú takzvané ultra-spracované potraviny, ktoré sa stali každodennou súčasťou jedálnička mnohých ľudí. Ide o priemyselne vyrábané výrobky s vysokým obsahom pridaného cukru, soli, nezdravých tukov a umelých prísad. Ich výhodou pre výrobcov je dlhá trvanlivosť a nízka výrobná cena, no pre ľudské telo môžu byť tichým zabijakom. Píše The Sunday Times.
Vedci zistili, že pravidelná konzumácia týchto potravín zvyšuje riziko predčasného úmrtia a niektorých závažných chorôb, vrátane demencie. Len v Británii sa im ročne pripisuje až 18 000 úmrtí. Tieto jedlá sú zámerne navrhnuté tak, aby boli mimoriadne chutné a vyvolávali chuť na ďalšiu konzumáciu, čím narúšajú prirodzené signály sýtosti.
Do tejto kategórie patria populárne produkty ako sladené cereálie, balené sladkosti, čipsy, instantné polievky, párky, klobásy, mrazené hotovky či sladené nápoje. Odborníci preto odporúčajú postupnú náhradu týchto potravín za prirodzenejšie suroviny, akými sú ovocie, zelenina, celozrnné výrobky a kvalitné bielkoviny.
2. Nebezpečné farby na tanieri: syntetické farbivá pod drobnohľadom
Ďalšou často prehliadanou hrozbou sú umelé farbivá, ktoré sa používajú na zvýraznenie vzhľadu potravín. Medzi najdiskutovanejšie patria Red No. 3 a Citrus Red No. 2, ktoré sa nachádzajú v sladkostiach, pečive, ale aj na šupkách niektorých citrusových plodov, uvádza FDA.
Tieto farbivá vznikajú na báze ropných derivátov a výskumy ich spájajú so zvýšeným výskytom rakoviny, hyperaktivitou u detí a alergickými reakciami.
Red No. 3 bol napríklad v testoch na zvieratách spájaný s nádormi štítnej žľazy. Aj preto ho americký FDA zakázal v kozmetike už v roku 1990. Informuje portál Health.
Hoci ich používanie je obmedzené, stále sa nachádzajú v množstve výrobkov. Výrobcovia uprednostňujú umelé farbivá pre ich nízku cenu a stabilitu. Spotrebiteľom sa preto odporúča pozorne čítať etikety a vyhýbať sa výrobkom s označeniami týchto farbív. Niektoré spoločnosti už síce oznámili, že prejdú na prírodné alternatívy, no tento proces je pomalý a finančne náročný.
3. Umelé sladidlá: ilúzia zdravia, ktorá môže škodiť
V snahe ponúknuť „zdravšie“ alternatívy cukru sa mnohé potraviny a nápoje označujú ako „light“ alebo „bez cukru“. Namiesto cukru však obsahujú umelé sladidlá, ako je napríklad aspartám. Informuje New York Post.
Tieto látky sa dlhé roky považovali za bezpečné, no novšie štúdie poukazujú na ich negatívny vplyv na črevnú mikroflóru, zvýšenie zápalových procesov v tele a dokonca spojenie s vyšším rizikom demencie. Navyše, sladidlá môžu ovplyvniť aj hladinu inzulínu a spôsobiť paradoxne zvýšenú chuť na jedlo.
Napriek týmto poznatkom potravinárske firmy pokračujú v ich využívaní, často bez dostatočného upozornenia na obaloch. Spotrebiteľ tak môže byť v domnienke, že siaha po zdravšej alternatíve, no realita je oveľa zložitejšia.
4. Marketing na hranici etiky: útok na deti a zraniteľných
Jedným z najefektívnejších nástrojov potravinárskeho priemyslu je agresívna reklama, ktorá cieli najmä na deti, tínedžerov a ľudí z nižších sociálno-ekonomických vrstiev.
Reklamy sú vizuálne lákavé, často s využitím známych tvárí, rozprávkových postavičiek alebo atraktívnych obalov.
Tieto taktiky vedú k tomu, že sa spracované nezdravé výrobky stávajú „normou“ – bežnou súčasťou školských desiat či večerí. Výsledkom je narastajúca obezita u detí, zvýšený výskyt cukrovky typu 2 a ďalších chronických ochorení, ktoré postihujú čoraz mladšiu populáciu.
Zároveň tieto stratégie zvyšujú závislosť na nezdravých produktoch už od útleho veku a sťažujú vytváranie zdravých stravovacích návykov.
5. Brzdenie zmien: lobing proti reguláciám
Možno najznepokojujúcejšia časť celej situácie je aktívny odpor potravinárskych gigantov voči reguláciám, ktoré by mohli zlepšiť verejné zdravie.
Namiesto toho, aby prijali zodpovednosť, lobbujú proti zákonom, ktoré by napríklad zaviedli jasné varovania na obaloch, obmedzili použitie rizikových látok alebo sprísnili reklamu na deti.
Výsledkom je umelé predlžovanie nebezpečného status quo, zatiaľ čo počet chorých stúpa a štáty zápasia s dôsledkami v zdravotníckych systémoch. Aj preto odborníci opakovane apelujú na potrebu verejného tlaku a informovanosti, ktoré by mohli pomôcť urýchliť zmeny v legislatíve.
V dnešnej dobe sa spotrebiteľ musí spoliehať nielen na štátne inštitúcie, ale aj na vlastnú ostražitosť a vzdelávanie. Výber potravín nie je len otázkou chuti, ale aj dlhodobého zdravia. Tým, že začneme čítať etikety, vyhýbať sa rizikovým prísadám a nahrádzať ich zdravšími alternatívami, môžeme urobiť veľký krok smerom k lepšiemu zdraviu – sebe aj celej spoločnosti.
