VIDEO: Stará sovietska sonda sa rúti na Zem, DOPADNÚŤ môže aj na SLOVENSKO

sonda, dopad, Slovensko
Stará sovietska sonda nezadržateľne padá k Zemi. Zdroj: Pexels/Aliaksei Lepik, SpaceX
Reklama

Zvyšky dávno stratenej sovietskej vesmírnej sondy sa po desaťročiach opäť dostávajú do pozornosti. Kozmický objekt s hmotnosťou takmer 500 kilogramov aktuálne nekontrolovateľne klesá smerom k Zemi – a vedci stále netušia, kde presne skončí.

Očakáva sa, že časť zariadenia zhorí v atmosfére, no niektoré fragmenty by mohli dopadnúť až na zemský povrch. A hoci je pravdepodobnosť malá, nie je úplne vylúčené, že skončia aj niekde na vašom dvore, píše iMeteo.sk.

Cesta na Venušu, ktorá sa nikdy nekonala

Dotyčná sonda, nesúca názov Kosmos-482, bola vypustená ešte začiatkom 70. rokov minulého storočia v rámci ambiciózneho sovietskeho programu na prieskum Venuše. Jej misia sa však nikdy nenaplnila – kvôli technickým problémom sa jej nepodarilo opustiť zemskú obežnú dráhu a namiesto pristátia na našej susednej planéte zostala rotovať okolo Zeme.

Po čiastočnom zlyhaní misie sa zariadenie rozpadlo na štyri časti. Dve z nich rýchlo zhoreli alebo havarovali krátko po incidente, ďalšie zvyšky však zostali na vyššej obežnej dráhe. Hoci sa nachádzali v pomerne veľkej výške, neboli dostatočne vysoko na to, aby unikli zemskému gravitačnému poľu – a práve preto sa dnes, po vyše 50 rokoch, začínajú vracať späť.

Sonda môže prežiť pád

Kosmos-482 bola skonštruovaná tak, aby zvládla extrémne podmienky panujúce na Venuši. Preto má veľmi robustnú stavbu a je vybavená titánovým tepelným štítom, ktorý mal chrániť citlivé prístroje počas zostupu do hustej atmosféry Venuše. Vďaka tejto odolnosti nie je vylúčené, že veľká časť sondy prežije vstup do atmosféry Zeme a dopadne na povrch v relatívne celistvom stave.

Celý modul váži približne 495 kilogramov a má priemer 1,17 metra. Tieto parametre ho robia dostatočne veľkým na to, aby jeho zvyšky predstavovali potenciálne riziko, ak dopadnú na obývané územie.

Rozporuplné správy o dopade

Informácie o aktuálnom stave a polohe sondy sa líšia. Podľa ruského vesmírneho úradu Roskosmos sonda vstúpila do zemskej atmosféry v sobotu ráno o 8:24 nášho času nad Bengálskym zálivom, pričom trosky mali dopadnúť do vôd Indického oceánu. Naopak, Európska vesmírna agentúra (ESA) tvrdí, že zariadenie nebolo zachytené radarom nad Nemeckom v očakávanom čase 07:32 UTC (09:32 SELČ), čo by mohlo naznačovať, že už medzitým vstúpilo do atmosféry a niekde dopadlo – kde presne, zostáva nejasné.

Potenciálne riziko? Pravdepodobnosť je malá, ale nie nulová

Keďže pohyb sondy nie je pod kontrolou a jej návrat prebieha chaoticky, vedci nevedia s istotou určiť ani čas, ani presné miesto dopadu. Odborníci dokázali určiť len približný rozsah oblastí, kam by mohli trosky dopadnúť – čo zahŕňa pásmo medzi 52. stupňom severnej a južnej zemepisnej šírky. Do tejto zóny patrí väčšina obývaných regiónov sveta vrátane Slovenska, no tiež obrovské plochy oceánov a neobývaných území, kde by trosky nespôsobili žiadne škody.

Podobné incidenty z minulosti

Nejde o prvý prípad, keď sa na Zem nekontrolovane vracia vesmírny objekt. V roku 2022 sme mohli sledovať návrat časti čínskej nosnej rakety, ktorá zhorela v atmosfére nad Tichým oceánom. Ešte predtým, v roku 2018, sa vesmírna stanica Tiangong-1 nekontrolovane zrútila a jej trosky skončili tiež v južnej časti Pacifiku.

Hoci väčšina vesmírnych zariadení končí v oceánoch, kde neohrozujú ľudí, stále ide o pripomienku toho, že vesmírny odpad môže predstavovať riziko – najmä ak nie je pod dohľadom alebo ak sa jeho návrat na Zem neplánuje vopred.

Reklama
Ďakujeme, že nás čítate.

Ak máte zaujímavé nápady na témy, o ktorých by sme mohli písať alebo ste našli v článku chyby, neváhajte nás kontaktovať na [javascript protected email address]

Ficova IV. vláda

Zobraziť viac

Zo zahraničia

Zobraziť viac

Z domova

Zobraziť viac

Kultúra a showbiznis

Zobraziť viac

Ekonomika a biznis

Zobraziť viac

Šport

Zobraziť viac

TV Spark (VIDEO)

Zobraziť viac
Najčítanejšie v kategórii Zaujímavosti