Istanbul je mesto, ktoré si získalo popularitu tisícov Slovákov a Čechov. A práve v tomto meste okrem iného robím aj sprievodcu (a žijem tu už 9 rokov). Preto považujem za povinnosť podeliť sa s informáciami, ktoré váš výlet v Istanbule výrazne zlepšia.
Mnoho ľudí sem chodí hlavne vďaka extrémnej popularite tureckých seriálov, ako aj nášho seriálu Lásky v Istanbule. Istanbul sa dá veľmi ľahko zidealizovať (aj vďaka týmto seriálom) a na mieste sa mi potom krajania sťažujú, ako sa nechali oklamať pri rezervácii hotela alebo ako ich oklamali v reštaurácii. Dá sa proti tomu brániť, hlavne ak máte tie správne informácie.
Hotel a transfer plánujte vopred, vyhnite sa najturistickejším oblastiam
Ak idete do Istanbulu na pár dní, hotel vyberajte nielen podľa pekných obrázkov, ale hlavne podľa recenzií. Veľa ľudí dá logicky prednosť ubytovaniu v centre, no keďže Istanbul je obrovský, centrum je tiež široký pojem.
Ľudia väčšinou poznajú oblasť Sultanahmed/Fatih, kde sa nachádza väčšina pamiatok. Túto časť môžeme volať aj Staré mesto. Nájdete tu palác Topkapi, chrám Hagia Sofia, Modrú mešitu, námestie Hippodrom s obeliskami, Basilicu Cisternu, Grand Bazár, park Gulhane a mnoho iného. Logicky takmer každý si vyberá ubytovanie v tejto časti, keďže je to všade blízko a viete si to prejsť pešo. Pred pár rokmi som odporúčala ubytovanie každému práve tu, no teraz už tak nerobím. Prečo?
Staré mesto je síce bohaté na pamiatky, no aj na podvody! V Sultanahmete nájdete najviac podvodov na meter štvorcový v celom Istanbule! Nie náhodou, v roku 2024 túto časť navštívilo takmer 20 miliónov turistov z celého sveta. Turci sa vás tu budú snažiť oklamať na všetkom – cez hotely, reštaurácie, ceny na trhoch až po vstupenky do pamiatok. Ak sa chcete ubytovať práve tu, vyberajte si radšej troška drahšie hotely (napríklad Sura Hagia Sofia) a hotely známych značiek ako Hilton, Radisson a podobne. Pri týchto budete mať zaručené dobré služby a kvalitné izby. Pri 4* hoteloch nemusí kvalita zodpovedať prezentácii na internete. Aké výhody a nevýhody vás čakajú, ak sa ubytujete priamo v historickej časti? Najväčšia výhoda je, že to budete mať všade blízko.
Nevýhodou býva málo miesta a malé izby. Butikové hotelíky sú väčšinou malé a to z toho dôvodu, že v Starom meste je všetko na kope a nie je tam skrátka veľa miesta. Ak sa ubytujete na hlavnom ťahu, teda pri hlavnej ceste, kadiaľ vedie električka, v noci vás môže obťažovať hluk. Nehovoriac o ezane, teda o islamskom zvolávaní na modlitbu, ktoré je extrémne hlučné práve v Sultanahmete, nakoľko je tu na každom kroku nejaká mešita. Predstavte si, že 5-krát denne (aj v noci a skoro nadránom) vás zobudí Allahu Akbar z 30 mešít naraz. Nič príjemné. Okrem toho, hotely dosť klamú (nehovorím, že všetky), sú preplnené a ani neviete ako a ocitnete sa v bočnej uličke plnej odpadkov, zatiaľ čo ste sa nechali nalákať na „výhľad na Bospor“, ktorý vidíte tak z niekoľko kilometrovej vzdialenosti. Ak však chcete zažiť atmosféru historického centra (so všetkým, čo k tomu patrí), pokojne sa ubytujte v Sultanahmed/Fatih.
Presuňte sa za most a uvidíte iný svet
Iste vás zaujíma, kde vám teda odporúčam sa ubytovať. Keď sa dostanete na akoby pomyselný koniec Starého mesta – do prístavu Eminonu, uvidíte tam Galatský most, ktorý pomyselne spája Staré mesto s Novým. Pozor, ste stále v Európe. Tieto dve časti mesta, ktoré rozdeľuje Marmarské more, sa nazýva Zlatý roh. Za mostom je prvá časť mesta, ktorá bola osídlená o trochu neskôr ako Staré mesto – Karakoy, v preklade Čierna dedina. V Karakoy je tiež prístav, známe bankové ulice (ktoré založili ako inak Židia), staré historické uličky, ktoré vám budú pripomínať klasické európske mestá a veľa luxusných, ale aj butikových hotelov.
Ak máte nejaké eurá navyše, ubytujte sa v najznámejšom a najvýznamnejšom hoteli tej doby – Grand Hotel de Pera. Zo stien na vás bude dýchať história, dáte si tu klasický čaj o 5.00 so všetkým, čo k tomu patrí, a možno budete spať v rovnakej izbe, v akej pred 100 rokmi spala aj slávna Agatha Christie. Grand Hotel de Pera bol strediskom medzivojnového luxusu, stretávali sa tu najznámejšie osobnosti tej doby, a svoju izbu tu má navždy zarezervovanú aj zakladateľ Turecka Mustafa Kemal Ataturk.
90 % reštaurácií v Istanbule vás oklame
Teraz vás nechcem nijako strašiť, ale, bohužiaľ, klamanie turistov v reštauráciách v Turecku je veľmi bežné. Stáva sa to aj mne a to hovorím plynule po turecky. Najviac sa vám to stane v oblasti Sultanahmed, ako som už spomínala, najväčšom turistickom ťaháku. Reštaurácie síce majú v menu ceny jedál, no keď vám príde účet, zrazu máte naúčtované podozrivo viac. Ak vôbec nejaký účet dostanete. Vo veľa reštauráciách vám ako cudzincom donesú len zdrap papiera a na ňom načarbanú sumu, ku ktorej neviete, ako prišli. Ja som na tieto turecké podvody počas tých rokov extrémne alergická, pretože toto vám dokáže pokaziť celý obed/večeru. Ako sa voči tomu chrániť?
Vyberajte si dôveryhodne vyzerajúce reštaurácie (ja odporúčam vôbec nejesť v Sultanahmed), pozorne si prečítajte menu, či nenájdete informáciu, kde sa píše, koľko % navyše vám k účtu prirátajú. Turci toto kradnutie maskujú ako „servis ücreti“, čo znamená že vám narátajú priemerne o 10-30 % k účtu viac. Niekde sa budú snažiť aj o viac. Je to v podstate vynútené prepitné a pokiaľ už túto sumu na účtenke máte, ďalšie prepitné nedávajte. Pozor, pokiaľ reštaurácia nemá niekde jasne vyznačené, že si berie % servis ücreti od zákazníkov, v tom prípade je to nelegálne a môžete dokonca zavolať políciu. Pokiaľ (slušná) reštaurácia tento vynútený poplatok nemá, v tom prípadne sa necháva 10 % z účtu ako prepitné, čo je v Turecku štandard.
Jedzte v „táckárni“ ako domáci
Ja osobne v Istanbule jedávam v „táckárňach“, ktoré sa volajú po turecky aj „lokanta“, čo je vlastne vývarovňa, kde je denne čerstvé jedlo a vy máte na výber od polievok, mäsitých a vegetariánskych jedál až po šaláty a dezerty. Všetko je čerstvé, denne varené. Tu vás nemajú ako oklamať, pretože platíte priamo pri pokladni, kam prídete aj s táckou, a ceny máte vypísané všade. Okrem toho si môžete dať aj niečo z lokálnych bufetov a street foodu, kde sú ceny viac menej fixné.
Najchutnejší street food nájdete v Kadikoy – na ázijskej strane. Okrem toho môžete aj vyskúšať takzvané „chain restaurants“, ktoré majú modernejšie menu a nájdete tu aj alkohol. Medzi takéto patria napríklad Big Chefs a Midpoint.
Apropo alkohol. V Istanbule si dáte asi jeden z najdrahších drinkov vo vašom živote, pretože prezident Erdogan uvalil 21 % daň na alkoholické nápoje. Na rozdiel od dovolenkových rezortov tu alkohol (ani len pivo) nenájdete v každej reštaurácii, keďže musí mať povolenie na alkohol, a to môže získať len ak sa nachádza viac ako 100 metrov od mešity. V Starom meste, kde je teda najviac mešít, nenájdete veľa podnikov s alkoholom, a ak áno, buďte si istý, že vás poriadne ošklbú.
Do taxi si nesadajte
Už ste sa možno dočítali, že v Istanbule sú taxikári veľkí špekulanti, preto sa neodporúča brať si taxi na ulici. Ja to neodporúčam ani cez aplikáciu, ani Uber (Uber je tiež v Turecku oficiálne zakázaný, príde po vás klasický žltý taxík, ktorý vás oklame tak či tak). Istanbul má veľmi dobre vybudovanú sieť mestskej dopravy, lode, metrobusy, metrá a autobusy, čiže taxík nepotrebujete.
A ako sa dostať z letiska na hotel? Obe letiská sú totiž ďaleko od centra a s taxi by ste sa nedoplatili. Môžete sa tiež vybrať metrom, no treba prestupovať a s kuframi to nie je pohodlné. Ja najradšej chodím transferom, súkromným vozidlom za fixnú cenu priamo z letiska do pohodlia domova. Väčšinu vybavujem toto vozidlo aj turistom, nakoľko už pracujem len s vlastným transferom.
Pamiatky sú predražené, vidieť sa oplatí len zopár
V Istanbule máte čo robiť aj týždeň, no prekvapivo nemusíte vidieť všetky pamiatky. Ďalším z tureckých podvodov je aj to, že zatiaľ čo turisti platia niekde vyše 50-eurové vstupné na osobu (áno, čítate správne), domáci platia 200 tureckých lír, čo nie je ani 5 eur. Na Sultanahmete sa oplatí vidieť hlavne podzemná Bazilika Cisterna, Modrá mešita (tá je zadarmo), Hagia Sofia, tu zaplatíte 25 eur, zatiaľ čo moslimovia to majú úplne zadarmo. Áno, aj toto je pravda. Čakám, kedy aj kostoly v Európe začnú vyberať vstupné pre moslimov…
Ak nemáte extra 100 eur na to vidieť oba paláce a máte si vybrať medzi sultánskym palácom Topkapi a „tureckým Versailles“ palácom Dolmabahce, vyberte si radšej ten druhý. Dolmabahce má krásne výhľady na Bospor, nádherné záhrady a barokovú architektúru. Známu Galatskú vežu pokojne vynechajte a odfoťte si ju zvonku, tých 30 eur ušetríte, pretože podobný výhľad máte z ktorejkoľvek terasy v meste. Vydajte sa na dennú plavbu Bosporom, tá stojí len 250 lír, namiesto predražených nočných plavieb s večerou.
V Istanbule sa neoplatí vidieť ani akvárium, ani tureckú Burj Khalifa – Camlica tower. 30 eur za zašpinené okná a nepríjemný personál skutočne nestojí. Namiesto toho sa vydajte do istanbulských parkov, tie sú zadarmo, každý jeden ponúka iné výhľady, nevynechajte malebnú štvrť Balat a osmanskú Eyupsultan s výhľadom na Zlatý roh – Pierreloti.
Nespoliehajte sa len na platby kartou, majte pri sebe aj hotovosť
Krajania sa ma vždy pýtajú, či sa v Turecku dá platiť aj eurami či kartou a omieľam to stále – odpoveď je áno, no je to nevýhodné. Vždy je dobré zameniť si aspoň 50 eur na turecké líry, pretože Turci preferujú hotovosť a platba mobilom či hodinkami nemusí dokonca ani fungovať. Ak budete platiť zahraničnou kartou, počítajte s tým, že vám stiahne nejaké eurá navyše, keďže si vláda účtuje extra poplatky za platby kartou. Pri výbere z bankomatu počítajte s tým, že vám turecká banka stiahne extra okolo 10 % z vyberanej sumy. Turecký bankový systém je slušne povedané naprd. Majte pri sebe hotovosť a tú si zameňte na miestnu menu.
Pri návšteve Istanbulu treba mať na pamäti, že hoci sa geograficky nachádzate (aj) v Európe, stále ste jednou nohou na Blízkom východe.
