Poslanci Národnej rady SR posledný májový týždeň schválili zmeny v aktívnych zálohách a tiež vznik žandárskeho zboru. Inicioval ich minister obrany Robert Kaliňák. Aj keď so žandármi najprv minister vnútra Matúš Šutaj Eštok nesúhlasil, napokon budú predsa len realitou. Do finálneho znenia nového zákona sa však cez pozmeňujúci návrh dostala aj ďalšia dôležitá zmena. Vojaci budú môcť po novom podnikať.
Pravidlá pre podnikanie profesionálnych vojakov dostal do zákona poslanec za Smer-SD Richard Glück. Rozdelené sú pritom na dve skupiny. „Všeobecný zákaz podnikania a zákaz vykonávania inej zárobkovej činnosti zhodnej alebo obdobnej s činnosťou uvedenou v opise činností vyplývajúcich z funkcie, do ktorej je profesionálny vojak ustanovený, sa bude vzťahovať iba na zákonom ustanovený okruh profesionálnych vojakov,“ píše sa v pozmeňujúcom návrhu.
V preklade to znamená, že ak podnikanie vojaka nebude nijako súvisieť s jeho zameraním v armáde, má voľné pole pôsobnosti. Zákaz budú mať len najvyšší funkcionári, ako sú napríklad náčelník generálneho štábu, riaditeľ vojenskej polície a podobne.
Podnikanie v rovnakej oblasti, ako je pracovné zaradenie vojaka, je v súčasnosti zakázané. Aj tu však bude platiť výnimka. „Vykonávanie inej zhodnej alebo obdobnej zárobkovej činnosti, ktorá nie je podnikaním, v prípade ostatných profesionálnych vojakov bude podmienené predchádzajúcim písomným súhlasom služobného úradu,“ navrhol Glück.
Zmenu kritizujú policajné odbory
Policajní odborári mali problém už so vznikom žandárskeho zboru, pričom poukazovali na najmä na nedostatok mužov zákona. V prípade možnosti podnikať pre vojakov zase hovoria porušení rovnosti pred zákonom. „Z nášho pohľadu ide o potenciálne porušenie zásady rovnosti pred zákonom a na základe toho môže dôjsť k narušeniu integrity a nestrannosti príslušníkov ozbrojených síl, ak budú môcť počas služby vykonávať súkromné obchodné aktivity,“ reagoval pre Aktuality.sk šéf Odborového zväzu polície Peter Jakubík.
Zároveň dodal, že táto zmena oslabuje dôveru verejnosti v bezpečnostné zložky a vytvára sa možnosť zneužívania postavenia vojakov. Problém v tom však nevidí minister obrany, ktorý pre portál povedal, že „sú vojaci, ktorí sa vyznajú aj v iných veciach (…) poznám človeka, ktorý vyrába mušky na muškárenie, pretavilo sa to do podnikania a ja nevidím dôvod, prečo by v tom vo svojom voľnom čase nemohol pôsobiť. Problém ani stret záujmov nevidím,“ dodal Kaliňák.
Rezort vnútra zase zareagoval s tým, že si uvedomuje rozdiely v pravidlách pre vojakov a pre policajtov, a že môžu vyvolávať rôzne reakcie. „Na ministerstve vnútra preto dôkladne analyzujeme a vyhodnocujeme všetky riziká a dopady, ktoré by prípadná zmena v oblasti vykonávania podnikateľskej činnosti resp. inej zárobkovej činnosti príslušníkov Policajného zboru mohla priniesť,“ vysvetlil hovorca Matej Neumann.
Podnikanie vojakov nie je neobvyklé
Podnikanie príslušníkov ozbrojených síl už v minulosti analyzoval Parlamentný inštitút našej národnej rady. Chcel poukázať na funkčné modely v európskych krajinách.
V analýze z roku 2017 uviedlo, že vojaci v Česku, Nemecku či Poľsku sú oprávnení podnikať s písomným súhlasom. V týchto krajinách, a tiež v Estónsku, Fínsku alebo Maďarsku, dokonca môžu mať aj ďalšieho zamestnávateľa. Samozrejme, pri splnení určitých podmienok.
Vyslovene zákaz podnikať majú napríklad príslušníci ozbrojených síl v Grécku a Chorvátsku. V balkánskej krajine a tiež v Litve a Rumunsku zase nemôžu chodiť aj do iného zamestnania. Z analýzy vyplýva, že v jednotlivých krajinách sa uplatňujú rôzne modely, pričom nie je možné povedať, ktorý z nich je ten najvhodnejší.
