Iránsky režim patrí ku kľúčovým spojencom Moskvy. Ten však čelí najvážnejšej hrozbe za posledné desaťročia. Kremeľ má tak čoraz väčšie obavy o osud Iránu, pričom mlčky uznáva svoju obmedzenú schopnosť ovplyvniť vývoj udalostí.
Americký prezident Donald Trump podľa niekoľkých zdrojov pred pár dňami uvažoval o myšlienke zaútočiť na Irán. Líder Spojených štátov na zasadnutí americkej Rady pre národnú bezpečnosť vraj hovoril o niekoľkých možnostiach vrátane leteckých úderov, informoval portál Newsweek.
Snažia sa odradiť USA od vstupu do konfliktu
Keďže bezprecedentný konflikt medzi Izraelom a Iránom sa naťahuje už niekoľko dní, prezident Trump čoraz častejšie naznačuje, že vážne zvažuje priamy zásah do boja.
Hoci Pentagon doteraz tvrdil, že americké sily operujú v čisto „obrannom postoji“ a zároveň pomáhajú Izraelu pri zachytávaní iránskych rakiet, pribúdajú dôkazy o tom, že Biely dom smeruje k vojenskej akcii proti Islamskej republike.
Okrem toho Izrael a Donald Trump požadujú od Teheránu „bezpodmienečnú kapituláciu“, čo znamená, že Rusko musí čeliť drsnej realite.
Nikita Smagin, nezávislý expert na rusko-iránske vzťahy, povedal: „Už dlho je jasné, že Rusko by Irán vojensky neobhajovalo, pretože jednoducho nie je pripravené riskovať konfrontáciu s Izraelom a Spojenými štátmi kvôli Iránu,“ píše portál Yahoo.
Analytici tvrdia, že opatrná reakcia Moskvy odráža chladný politický kalkul: uprednostňuje vojnu na Ukrajine a zároveň sa snaží odradiť USA od priameho zapojenia sa do konfliktu, ktorý by mohol viesť k zmene režimu v Teheráne.
Eskalácia napätia v regióne
Podľa hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova by zmena režimu v Iráne bola neakceptovateľná, rovnako ako zabitie iránskeho najvyššieho duchovného vodcu ajatolláha Alího Chameneího, čo by otvorilo Pandorinu skrinku.
„Situácia je extrémne napätá a nebezpečná nielen pre región, ale globálne,“ povedal Peskov počas rozhovoru v Petrohrade. „Rozšírenie zloženia účastníkov konfliktu je potenciálne ešte nebezpečnejšie,“ pokračoval hovorca Kremľa.
Podľa jeho slov by to viedlo len „k ďalšiemu kruhu konfrontácií a eskalácii napätia v regióne“. V predchádzajúcom článku sme navyše informovali, že vojenský konflikt medzi Iránom a Izraelom eskaluje aktuálne do nevídaných rozmerov.
Podľa izraelskej armády bola na Izrael vypálená raketa s kazetovou muníciou – prvý takýto útok v prebiehajúcom konflikte. Izrael medzičasom zaútočil na výskumné centrá iránskeho jadrového programu, pričom MAAE potvrdila zásah nedokončeného reaktora.
Izrael tvrdí, že Irán na jeho územie vypálil najmenej jednu raketu s kazetovou muníciou, ktorá sa rozštiepila vo výške 7 kilometrov a uvoľnila približne 20 menších bômb. Jedna z nich zasiahla dom v meste Azor, pričom nedošlo k obetiam.
Väčšia strata ako pád Damasku
Stúpajúce napätie smeruje k tomu, že je zrejme nepravdepodobné, aby Kremeľ vyzbrojil Irán, nieto ešte, aby sa zapojil do bojov, uviedol ruský zdroj s väzbami na ministerstvo zahraničných vecí. „Moskva zjavne nechce konflikt s Trumpom a tiež robí všetko pre to, aby USA naliehala na návrat k diplomacii. Prioritou Ruska však zostáva vyhýbanie sa akýmkoľvek krokom, ktoré by mohli podkopať jeho otepľujúce sa vzťahy s novou americkou administratívou alebo vyvolať zmenu Trumpovho postoja k Ukrajine,“ uviedol zdroj.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
