Vzájomné útoky medzi Izraelom a Iránom sa už preklopili do druhého týždňa a vyvstáva otázka, dokedy budú schopní v nich pokračovať. Mnohí odborníci hovoria, že kým budú mať rakety. Tie však v skutočnosti ani jednej krajine vojnu nevyhrajú a okrem vybavenosti armád tak vstupujú do hry aj ďalšie dôležité faktory.
Vojsko každej krajiny sa opiera nielen o zbrane, ktoré má k dispozícii, ale dôležité sú aj demografické, geografické či ekonomické aspekty. Až viac ako 60 faktorov ovplyvňuje takzvaný globálny index palebnej sily, z ktorého je každoročne zostavovaný rebríček. Na jeho čele sú, samozrejme, Spojené štáty americké, za nimi Rusko a Čína. Kde sa ale nachádzajú aktuálne proti sebe bojujúce krajiny?
Izrael predbehol Irán
Teherán bol ešte nedávno v tomto rebríčku vyššie ako Tel Aviv. Situácia sa však za posledné roky zmenila a kým Irán klesol na 16. miesto, Izrael sa dostal tesne pred túto islamskú republiku.
Základné porovnanie je vo veľkosti štátov a počte obyvateľov. Kým židovský štát nemá ani polovičnú rozlohu Slovenska (vyše 22-tisíc km²), jeho nepriateľ má viac než jeden a pol milióna kilometrov štvorcových. Zaujímavosťou je však to, že na spomínanom území žije takmer dvakrát viac Izraelčanov, ako je Slovákov. A to necelých 10 miliónov. Aj to je ale neporovnateľný počet s Iráncami, ktorých je približne 90 miliónov.
Ani tieto čísla však ešte nehovoria o vojenskej sile oboch krajín. Irán by mal mať podľa jednoduchého porovnania počtu obyvateľov 9-krát väčšiu armádu. Realita je však úplne iná. Kým Teherán má k dispozícii 600-tisíc aktívnych vojakov a ďalších 350-tisíc mužov v zálohe, Izrael ich má v prvom a druhom prípad, 170-, respektíve 465-tisíc. Výrazne väčší rozdiel vidieť len v polovojenských silách, kde väčší štát môže rátať až s 220-tisíc príslušníkmi, kým ten menší len s 35-tisíc.
Zaujímavý pohľad dávajú aj ekonomické ukazovatele. Tel Aviv totiž vynakladá ročne na obranu vyše 30 miliárd dolárov, kým jeho nepriateľ len približne polovicu z tejto sumy. Tento veľký rozdiel má vplyv najmä na dlhy Izraelu, ktorých suma sa vyšplhala už na takmer 150 miliárd dolárov. Irán ich má len na úrovni štyroch miliárd.
Bojová technika
Čo sa týka vybavenia samotnej armády, Iránu je štatisticky pripisovaná výhoda najmä v počte tankov, obrnených vozidiel či v oblasti delostrelectva. Analytici však upozorňujú, že väčšinou ide o zastaranú techniku, keďže krajina už desiatky rokov čelí tvrdým medzinárodným sankciám.
Naopak, Tel Aviv má zase jednu obrovskú výhodu – letectvo. Kým Iránci majú k dispozícii len desiatky starých, jednoducho povedané funkčných amerických a ruských stíhačiek, s ich súperom sa na nebi ani nemôžu porovnávať. Izrael má totiž pokročilé letectvo so stovkami viacúčelových stíhačiek F-15, F-16 a F-35 dodávaných Spojenými štátmi.
Vzdialenosť medzi Izraelom a Iránom je až vyše tisíc kilometrov, pričom najviac z nej tvorí Irak, a časť Jordánsko alebo Sýria. Obe krajiny preto na vzájomné útoky využívajú najmä rakety.
Islamská republika mal pred niekoľkými rokmi najväčší a najrozmanitejší raketový arzenál na Blízkom východe. Zahŕňal tisícky balistických a riadených striel. Židovský štát má zase jeden z technologicky najvyspelejších raketových arzenálov v tomto regióne. Odborníci preto upozorňujú, že len s raketami nemôže vyhrať vojnu ani jedna z týchto krajín.
Dôležitým faktorom pritom nie sú len útoky. Izrael má totiž sofistikované systémy protivzdušnej obrany. Jeho systém Iron Dome je síce navrhnutý len proti malému delostrelectvu Hamasu či Hizballáhu, ale v konflikte s Iránom sa zrejme spolieha na pokročilejšie systémy. Pri balistických raketách krátkeho doletu používa na ich zničenie strely Šajch. V prípade dlhého doletu zase disponuje raketami Arrow-2 a Arrow-3.
Teherán sa spolieha síce len na ruské protilietadlové systémy S-300 a modernejšie S-400, no v kombinácii s vlastnými systémami má celkom sofistikovanú obranu. Umiestnenú ju v okolí strategických miest, ako sú jadrové zariadenia, na ktoré práve smerujú izraelské útoky.
Partneri v regióne
Hlavnou výhodou Iránu je tak možnosť útočiť prostredníctvom spojencov – či už Hamasu v Gaze, Hizballáhu v južnom Libanone alebo Hutiov v Jemene.
Spojené štáty sa síce od izraelských akcií dištancovali, ale to ešte neznamená, že sa postupom času do konfliktu nezapoja. Američania pritom majú lietadlovú loď s približne 60 stíhačkami v Arabskom mori a desiatky ďalších strojov na základniach po celom regióne a tiež tisícky vojakov.
