Niektoré krajiny v dôsledku vojny v Gaze zastavili alebo obmedzili vývoz zbraní do Izraela. Židovský štát reagoval snahou o väčšiu autonómiu pri výrobe vojenského vybaveniam, teraz sa chce zamerať aj na zvýšenie vývozu. Nové príležitosti pritom vidí v Európe, ktorá sa tiež usiluje o väčšiu obranyschopnosť v reakcii na vojnu na Ukrajine a kroky amerického prezidenta Donalda Trumpa.
Zároveň rieši otázku, do akej miery sa bude pri nákupe zbraní naďalej spoliehať na Spojené štáty. Izraelský obranný priemysel je tak pravdepodobne na najlepšej ceste predať najväčší počet zbraní vo svojej histórii, uvádza agentúra Bloomberg. Čiastočná medzinárodná izolácia počas vojny v Gaze podnietila Izrael k rozsiahlej domácej výrobe zbraní. „Naučili sme sa, že to, čo nemáme v Izraeli, často nemôžeme získať inde,“ povedal vo februári hlavný ekonóm ministerstva obrany Zeev Zilber. Niektoré izraelské zbrojárske spoločnosti v súčasnosti pracujú 24 hodín denne, sedem dní v týždni, aby uspokojili dopyt a naďalej zvyšujú svoju výrobu.
Izraelské zbrane preverila vojna
Pomáha im v tom zvýšenie izraelského rozpočtu na obranu a záujem o zahraničné nákupy. V Gaze, Izraeli a jeho susedstve môžu kupujúci často priamo vidieť, ako sa žiadané zbrane osvedčujú v teréne. „Prvá otázka, ktorú si položí každá vláda pred nákupom od Izraela, je: Používajú to IDF (Izraelské obranné sily)?“ povedal pre agentúru Bloomberg Avi Dadon, bývalý vysoký úradník ministerstva obrany.
Medzi najvýznamnejších výrobcov v tomto odvetví patrí spoločnosť Elbit Systems, ktorá sa obchoduje v Tel Avive a New Yorku. V súčasnosti pripravuje výrobné linky na bomby s vysokou hmotnosťou, aby sa Izrael nemusel toľko spoliehať na dodávky z USA. Za týmto účelom spoločnosť začiatkom tohto roka podpísala s vládou zmluvu o zriadení závodu na výrobu materiálov, ktoré sa doteraz získavali zo zahraničia.
„Obe dohody zabezpečia suverénnu schopnosť vyrábať bomby a muníciu všetkých typov,“ citoval predtým denník The Times of Israel náčelníka generálneho štábu izraelskej armády Eyala Zamira. Medzi ďalšie významné zmluvy štátu patrí dohoda so spomínanou firmou spolu so štátnou spoločnosťou Rafael Advanced Defense Systems o rozšírení výroby laserového komplexu Iron Beam (Železný lúč).
Očakáva sa, že systém, ktorý sa používa na ničenie delostreleckých granátov, rakiet krátkeho doletu a bezpilotných lietadiel, sa stane veľkým lákadlom pre zákazníkov. „Každá krajina bude chcieť niečo také. Ak máte potrebu, prioritou číslo jeden pre ministra obrany je kúpiť to,“ povedal Elad Kraus zo spoločnosti Meitav Brokerage pre The Wall Street Journal.
Zbrojovky veria v „Trump effect“
Spoločne so spoločnosťami Israel Aerospace Industries, Elbit Systems a Rafael Advanced Defense Systems tvoria základ izraelského obranného priemyslu a exportu. Všetky tieto spoločnosti hlásia veľký nárast dopytu doma aj v zahraničí. „Spoločnosť Elbit Systems vykazuje solídne ročné a štvrťročné výsledky. Už štvrtý štvrťrok po sebe zaznamenala dvojciferný medziročný rast predaja a nevybavených objednávok,“ uviedol minulý mesiac šéf spoločnosti Bezhalel Machlis, keď prezentoval výsledky za posledný úsek uplynulého roka a za celý rok 2024.
Minulý rok napríklad Slovensko podpísalo zmluvu s Israel Aerospace Industries o kúpe systému protivzdušnej obrany Barak MX za 560 miliónov eur, uviedli Aktuality. Izraelský vývoz zbraní ako celok dosiahol v roku 2023 rekordnú hodnotu viac ako trinásť miliárd dolárov, píše Reuters. Zahraniční zákazníci majú záujem najmä o izraelské raketové systémy a protivzdušnú obranu, drony, lietadlá, avioniku, radary a zariadenia na elektronický boj. Podľa Štokholmského medzinárodného inštitútu pre výskum mieru (SIPRI), ktorý monitoruje globálne obchody so zbraňami, je Izrael v súčasnosti ôsmym najväčším vývozcom, čo predstavuje približne tri percentá trhu.
Predstavitelia izraelského zbrojárskeho priemyslu veria, že jeho pozícia sa posilní. A to najmä vďaka novým príležitostiam v Európe, ktorá musí reagovať na Trumpa. Poukazujú napríklad na to, že akcie spoločnosti Elbit Systems, podobne ako akcie európskych zbrojárskych spoločností, výrazne posilnili po tom, ako sa americký prezident v Bielom dome pohádal so svojím ukrajinským náprotivkom Volodymyrom Zelenským.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
