Dnes je to presne 25 rokov, čo Slovensko zasiahla tragická správa z ďalekého Thajska. V ten osudný deň, 23. júna 2000, prišiel svet o jedného z najtalentovanejších futbalistov, akého sme kedy mali – Petra Dubovského. Jeho príbeh skončil príliš skoro, no zanechal za sebou odkaz, ktorý stále žije v srdciach fanúšikov, v starých videách i spomienkach tých, čo ho milovali – ako hráča aj ako človeka.
Letné prázdniny roku 2000 boli pre mnohých obdobím oddychu, no slovenský futbal prišiel o svojho génia. Peter sa počas dovolenky s rodinou vybral k známym thajským vodopádom Na Muang. Chcel zachytiť spomienku, jeden z tých nezabudnuteľných záberov, no pri fotení sa pošmykol a spadol do priepasti. Zranenia boli devastujúce – silný otras mozgu, zlomená panva, vnútorné krvácanie. Lekári s ním bojovali do posledného momentu, no následky boli neodvratné. O deň neskôr, 24. júna, Peter Dubovský zomrel vo veku 28 rokov.
Na trávniku bol výnimočný. Nepotreboval veľa hovoriť, lopta ho poslúchala bez slova. Svojou technikou a prehľadom dokázal meniť priebeh zápasov. Jeho ľavačka bola presná ako skalpel a elegantný pohyb lahodil oku každého futbalového fanúšika – či už na Pasienkoch, na Bernabéu, alebo v Oviede.
Hoci posledný odpočinok našiel na bratislavskom cintoríne v Slávičom údolí, jeho pamiatku si možno uctiť aj ďaleko v Ázii. V blízkosti miesta nešťastia dnes stojí skromný, no silný pomník. Na bambusovom strome visí tabuľka s nápisom „Legendy neumierajú“. Nedávno tu dokonca jeden z fanúšikov symbolicky zanechal šál Slovana Bratislava – klubu, kde sa začala Dubovského hviezdna kariéra.
Futbalový básnik so štartom v Slovane
Do veľkého futbalu vstúpil ako 17-ročný. V Slovane odohral 94 zápasov a nastrieľal 59 gólov. Dvakrát sa stal kráľom strelcov a výrazne prispel k titulu v sezóne 1991/92. Jeho výkony neušli ani skautom veľkých klubov – v roku 1993 zamieril do Realu Madrid. V legendárnom „bielom balete“ si pripísal 31 ligových štartov a oslavoval titul, výhru v Kráľovskom pohári i Španielskom Superpohári.
Od roku 1995 hral za Real Oviedo, kde si rýchlo získal srdcia fanúšikov. V drese tohto klubu absolvoval 120 zápasov a dal 17 gólov. Klub po jeho smrti vyradil číslo 10 na tri sezóny – gesto, ktoré hovorí za všetko. Ani v národnom tíme neostal nepovšimnutý. V ére Československa si pripísal 14 zápasov a 6 gólov, po vzniku samostatného Slovenska ďalších 33 štartov a 12 gólov. Z jeho odkazu žijeme dodnes – Cena Petra Dubovského sa každý rok udeľuje najlepšiemu slovenskému futbalistovi do 21 rokov.
Láska, ktorá nestihla vyvrcholiť
Za Dubovského príbehom nestojí len futbal, ale aj citlivý ľudský osud. Jeho partnerkou bola stredoškolská láska Aurélia, s ktorou plánovali spoločnú budúcnosť v Španielsku. Už mali vyhliadnutý pozemok na dom, snívali o rodine. Spolu boli aj v Thajsku, kde Peter tragicky zahynul, povedala pre Šport24 so slzami v očiach Aurélia Čarabová.
Až po tragédii zistila, že Peter mal pre ňu pripravené zásnuby. „Častokrát sme sa rozprávali o budúcnosti, plánovali sme deti, ale to, že ma chcel požiadať o ruku, som netušila. V jeho veciach sa však našiel zásnubný prsteň a až náš spoločný kamarát Rišo Trutz mi neskôr prezradil, čo mal Peťko v pláne,“ vyjadrila sa pre Šport24.sk Aurélia.
Odkaz, ktorý žije ďalej
Peter Dubovský tu mohol byť s nami. Mohol ďalej rozdávať radosť, možno trénovať ďalších talentovaných chlapcov. Namiesto toho po ňom ostala legenda, ktorá sa nezabúda. Nielen v kronikách, ale najmä v našich srdciach. Lebo ako stojí na tej jednoduchej tabuli v Thajsku: Legendy neumierajú.
