V Južnej Kórei vstúpil minulý rok do platnosti zákaz predaja psieho mäsa na konzumáciu. Nový zákon, ktorý vláda prijala v januári 2024, dal farmárom čas do februára 2027 na ukončenie chovu a predaj posledných zvierat. Mnohí však tvrdia, že tento čas nestačí na to, aby sa odvetvie, ktoré mnohým poskytovalo obživu, jednoducho zrušilo. Navyše chýbajú jasné opatrenia na ochranu farmárov a takmer pol milióna psov, ktorí zostali v zajatí.
Od vyhlásenia zákazu už zaniklo 623 z celkovo 1 537 psích fariem v krajine. Odborníci tvrdia, že spoločenské a kultúrne zmeny posunuli krajinu k rozhodnutiu ukončiť produkciu psieho mäsa. Napriek tomu však mnohí farmári stoja pred neistou budúcnosťou. Väčšina pre portál BBC uviedla, že nevie ako sa uživí po zákaze a mnohí sa obávajú, že ich živobytie jednoducho zanikne. Niektorí sa zmierili s chudobou, iní sa obávajú, že obchod pôjde do šedej ekonomiky.
Tisíce psov bez budúcnosti
Mnohí farmári sú uväznení v pasci: nemôžu psy predať, ale ani farmu zavrieť. Chan-woo, ktorý vlastní 600 psov, varuje, že ak do 18 mesiacov nič nevyrieši, hrozí mu väzenie. „Zákon schválili bez plánu, a teraz nikto nechce psy,“ hovorí.
Problémom sú najmä veľké plemená, ktoré sú pre mestské domácnosti nepraktické a navyše stigmatizované. Niektoré, ako tosa-inu, sú dokonca úradne označené ako nebezpečné a ich chov je obmedzený. Útulky sú plné a noví majitelia sa hľadajú ťažko. Výsledkom je riziko hromadnej eutanázie, čo znepokojuje aj tých, ktorí zákaz podporili.
„Ak zachránime psy pred bitúnkami len preto, aby sme ich potom utratili, je to srdcervúce a vyvoláva to hnev,“ hovorí profesorka Chun Myung-Sun, riaditeľka Úradu pre veterinárne lekárske vzdelávanie na Národnej univerzite v Soule. Súhlasí s tým, že vládny plán pre zvyšné psy je vo veľkej miere nedostatočný.
Útulky sú preplnené, čo zvyšuje riziko, že veľa zachránených psov nebude môcť nájsť nový domov a skončí utratených. Chan-woo hovorí, že dokonca aj aktivisti priznávajú, že eutanázia je často jedinou možnosťou. „Oni (vláda, pozn.redakcie) schválili zákon bez akéhokoľvek reálneho plánu a teraz hovoria, že psy ani len nemôžu prevziať.“ Cho Hee-kyung, vedúca Kórejskej asociácie za dobré zaobchádzanie so zvieratami, koncom roka 2024 pripustila, že niektoré psy „zostanú bez majiteľa“ a budú musieť byť utratené. Štát však tieto obavy zmiernil, tvrdí že eutanázia nie je oficiálnym a konečným zámerom.
Ministerstvo investuje ročne milióny dolárov na rozšírenie kapacít útulkov a podporu súkromných zariadení a ponúka farmárom finančné kompenzácie za skoršie uzavretie chovu. Aktivisti však stále tlačia na vládu, aby jasne zakomponovala plán záchrany zvierat do procesu ukončenia priemyslu.
Koniec jedného odvetvia, neistá budúcnosť
Niektorí farmári posielajú psy do zahraničia – do Kanady či USA, kde sú ochotní adoptovať aj takéto zvieratá. Príbehy záchrany dojímali aj samotných farmárov. Napriek tomu väčšina nesúhlasí so zákazom a pýta sa, prečo je psie mäso zakázané, no bravčové či hovädzie nie.
Konzumácia psov však v Južnej Kórei výrazne klesá – podľa prieskumu len 8 % ľudí jedlo psie mäso v roku 2024, oproti 27 % v roku 2015. Z 1 537 fariem sa zatvorilo už 623.
Mnohí však nevedia, čo ďalej. Starší sa zmierujú s chudobou, mladší ako Chan-woo hovoria o bezvýchodiskovej situácii. „Nemôžeme ani predať psy, ani zavrieť. Sme uviaznutí.“ uvádza reverend Joo a ďalej varuje: „Ľudia to zatiaľ znášajú, ale ak sa nič nezmení, v roku 2027 sa stane niečo zlé. Životy ľudí sa rúcajú.“. Lee Sangkyung, manažér kampaní v Humane World for Animals Korea, potvrdzuje, že ani štát, ani občianske organizácie stále nemajú vyjasnené riešenie, ako zachrániť všetky zostávajúce psy. Podľa vyjadrenia ministerstva poľnohospodárstva by sa mali opustené psy prevziať do štátnych útulkov, no presťahovanie a adopcie sú komplikované.
Zákaz konzumácie psieho mäsa v Južnej Kórei je historickým krokom, ktorý odráža meniaci sa vzťah spoločnosti k zvieratám. No hoci ide o víťazstvo pre ochrancov zvierat, tisíce psov aj ľudí zostali na vedľajšej koľaji. Kým farmári čelia ekonomickému kolapsu a neistote, samotné zvieratá sú ohrozené utratením – iróniou osudu, keď ich oslobodenie od bitúnkov môže viesť k smrti v útulkoch.
Ak má tento prechod dávať zmysel, nestačí len zakázať – je potrebné konať. Potrebný je koordinovaný plán, podpora farmárov, funkčný systém adopcií a spoločenský dialóg. Inak sa z morálneho rozhodnutia môže stať len ďalší príklad neplánovanej politiky, kde dobrý úmysel nestačí na dôstojnú realitu.
