Z hlbín zamrznutého kontinentu vychádzajú zvláštne rádiové signály, ktoré by tam vôbec nemali byť. Vedci ich zachytili pri experimente ANITA a aj po takmer desiatich rokoch zostáva ich pôvod nevysvetlený. Naznačujú existenciu javov, ktoré štandardná fyzika nepozná. Prichádza nové veľké vedecké dobrodružstvo?
Zamrznutá pustatina Antarktídy ukrýva nejedno prekvapenie, no to, čo pred takmer desiatimi rokmi zaznamenali vedci, znepokojuje aj dnes. Počas experimentu ANITA, kedy špeciálny balón vo výške vyše 29 kilometrov monitoroval rádioaktívne záblesky v ľade, sa objavili dva krátke, ale výrazné rádiové signály.
Signály, ktoré fyzika nevie vysvetliť
Tieto impulzy prichádzali z hĺbky približne 30 stupňov pod povrchom – teda z uhla, ktorý by mal podľa známych fyzikálnych zákonov zostať rádiovo „mŕtvy“. „Takýto smer jednoducho nedáva zmysel,“ priznala astrofyzička Stephanie Wisselová z Pensylvánskej štátnej univerzity pre CNN.
Podľa existujúcich modelov by vlny mali byť pohltené horninami skôr, ako by mohli uniknúť. Napriek tomu sa objavili. A čo je ešte zvláštnejšie – žiadny iný vedecký tím ich zatiaľ nedokázal potvrdiť. Ani slávne observatórium Pierre Auger v Argentíne, ani IceCube na južnom póle nehlásili podobný záznam.
Wisselová však upozorňuje, že tieto signály nemusia nevyhnutne znamenať objav novej fyziky, ale môžu byť dôležitou indíciou, že niečo v našom chápaní reality chýba. „Je to ďalší dielik skladačky,“ konštatuje.
Hľadanie sa zmenilo na záhadu
Projekt ANITA mal pôvodne slúžiť na sledovanie vysokoenergetických neutrin – takmer nehmotných častíc, ktoré dokážu prejsť hmotou bez interakcie. Vedci očakávali, že zrážky neutrin s molekulami ľadu vytvoria merateľné rádiové záblesky. No to, čo zachytili, nespĺňalo očakávania – signály prišli z úplne iných uhlov a nesedeli s predpokladanými parametrami.
Justin Vandenbroucke z Wisconsinskej univerzity je presvedčený, že ANITA zaznamenala niečo, čo nesedí so žiadnym známym fyzikálnym procesom. „Ak by to boli neutrína, museli by prejsť cez celú Zem. A to podľa nášho štandardného modelu nie je možné.“
Temná hmota, alebo niečo celkom iné?
Jedna z alternatívnych teórií hovorí o tzv. tau neutrinách, ktoré sa môžu pri rozpade znova objaviť. No aj táto možnosť má trhliny – také častice by museli prichádzať takmer rovnobežne s horizontom. Namerané signály však prichádzali z príliš ostrého uhla. „Tridsať stupňov je priveľa – častica by prišla o väčšinu energie,“ vysvetľuje Wisselová.
Do hry tak vstupuje aj fascinujúca, no stále nepreukázaná možnosť: temná hmota. Tento neviditeľný komponent vesmíru, ktorý tvorí asi 27 % jeho hmotnosti, by mohol byť pôvodcom záhadných vĺn. Zatiaľ však ide len o špekulácie bez priameho dôkazu, píše Live Science.
Vedci sa však nevzdávajú. V decembri plánujú vypustenie nového projektu PUEO (Payload for Ultrahigh Energy Observations), ktorý by mal mať až desaťnásobne vyššiu citlivosť ako ANITA. Wisselová verí, že práve tento prístroj prinesie prelom: „Mali by sme byť schopní tieto anomálie lepšie pochopiť.“
Zatiaľ čo svetová fyzika čaká na odpoveď, tajomné signály z hlbín Antarktídy ostávajú nevyriešenou hádankou. Ako to zhrnul vedúci experimentu ANITA, fyzik Peter Gorham: „Niekedy sa musíme vrátiť na úplný začiatok a opýtať sa: Čo to vlastne je, čo sme zachytili?“
