Emma Watson, známa predovšetkým ako Hermiona z filmov o Harrym Potterovi, otvorene priznala, že sa často cíti ako klamárka. Napriek svetovej sláve má pochybnosti o vlastných schopnostiach a nie je presvedčená, že si zaslúži uznanie, ktoré sa jej dostáva.
Psychológovia túto skúsenosť označujú ako impostor syndróm, teda stav, keď má jednotlivec pocit, že jeho úspech nie je zaslúžený, ale skôr výsledkom náhody či vonkajších okolností, píše portál diva.sk. Emma Watson, ktorá okrem herectva pôsobí aj ako aktivistka, modelka a ambasádorka OSN pre ženy, sa preslávila ako bystrá a múdra Hermiona Granger. Pre mnohých mladých ľudí sa stala symbolom odvahy, inteligencie a empatie – rovnako ako postava, ktorú stvárnila. Napriek tomu, že v reálnom živote prejavila podobné kvality, sama sa v sláve necíti komfortne.
Herečka priznala, že pochybnosti o sebe ju trápili natoľko, že prežívala psychicky náročné obdobie. Trpela pocitom, že si obdiv a kariérny úspech nezaslúži. Impostor syndróm, známy aj pod skratkou IS, je podľa odborníkov stav, keď má človek pocit, že nie je taký schopný, ako ho vníma okolie. Úspechy si vysvetľuje náhodou, šťastím alebo priaznivými okolnosťami a nie vlastnými kvalitami.
Zároveň sa obáva, že bude „odhalený“ ako podvodník. „Títo ľudia často veria, že im len prialo šťastie, poznali vplyvných ľudí alebo boli v správnom čase na správnom mieste. Nepriznávajú si, že ich schopnosti boli skutočným dôvodom úspechu,“ vysvetľuje psychologička Karina Mak, ktorá sa týmto javom dlhodobo zaoberá. „Tieto presvedčenia pretrvávajú aj napriek dôkazom o ich kompetentnosti.“
Nízke sebavedomie napriek úspechom
Impostor syndróm prvýkrát pomenovali psychologičky Pauline Rose Clance a Suzanne Imes v roku 1978. Spočiatku sa predpokladalo, že postihuje predovšetkým ženy, no ďalší výskum ukázal, že rovnaké pocity prežívajú aj muži. Podľa psychologičky Audrey Ervin ide o stav, keď človek nie je schopný vnútorne si priznať, že za svojimi úspechmi skutočne stojí. Typickými znakmi sú pochybnosti o vlastnej hodnote, podceňovanie schopností a pripisovanie úspechov externým okolnostiam.
Ľudia s týmto syndrómom majú sklon k prokrastinácii, sebakritike a niekedy aj k sabotovaniu vlastných úspechov. Emma Watson sa netají tým, že aj ona prechádzala podobnými obdobiami a vážne uvažovala o ukončení svojej hereckej dráhy.
Náročné obdobie po Potterovi
Jej otvorené priznanie prekvapilo mnoho fanúšikov. Už v roku 2013 v rozhovore pre Marie Claire priznala, že po skončení natáčania filmovej série o Harrym Potterovi si dala dvojročnú pauzu, aby sa zamyslela nad tým, kým vlastne je a akým smerom sa chce ďalej uberať.
„Nepovažovala som sa za herečku,“ uviedla. Symbolický koniec éry Hermiony pre ňu znamenal aj nový imidž, nechala si ostrihať dlhé vlasy. Namiesto herectva sa začala venovať iným aktivitám, najmä boju za rodovú rovnosť. Ako ambasádorka UN Women vystúpila s prejavom v rámci kampane HeForShe, ktorý oslovil milióny ľudí.
Zároveň nastúpila na štúdium na prestížnej Brownovej univerzite, kde však od Hermiony neunikla, pri správnych odpovediach jej spolužiaci žartovali: „Desať bodov pre Chrabromil!“ V roku 2017 v rozhovore pre Vanity Fair priznala, že jej prekáža lesk a sláva: „Na červenom koberci som sa nespoznávala – make-up, róby, účesy… to všetko mi bolo cudzie.“ Dodala, že sa s takouto podobou seba samej nevedela stotožniť.
„Na túto prácu sa nehodím, som príliš seriózna,“ vyhlásila. Obrovskú pozornosť a úspech vnímala ako niečo, čo jej neprislúcha. „Čím viac sa snažím, tým silnejší mám pocit, že na to nemám. Neustále čakám, že niekto príde na to, že som len podvodníčka a nič z toho si nezaslúžim.“ Napriek týmto pochybnostiam herectvo úplne neopustila a objavila sa v niekoľkých ďalších projektoch. Popularita jej však ostávala nepríjemná a nedokázala sa s ňou úplne zžiť.
Svoje limity si uvedomovala natoľko, že odmietla napríklad hlavnú úlohu v slávnom muzikáli La La Land, ktorú nakoniec získala Emma Stone. Ako sama povedala: „Na čo je dobrý úspech, keď máte pocit, že strácate rozum?“
Nie je v tom sama
Emma Watson však nie je jediná, kto takto premýšľa. Rovnaké pocity priznali aj ďalšie známe herečky, ako Jennifer Lawrence (Hry o život), Charlize Theron či Lupita Nyong’o (12 rokov otrokom, My).
Aj keď impostor syndróm zatiaľ nie je oficiálne zaradený medzi psychické poruchy, odborníci o ňom hovoria čoraz častejšie. Americká psychologická asociácia (APA) sa mu venuje aj na svojich stránkach a ponúka rady, ako s týmito pocitmi pracovať. Upozorňuje napríklad na jeho súvis s perfekcionizmom. Ľudia s týmto rysom často trpia neistotou, ktorú sa snažia kompenzovať nadmernou kontrolou a výkonom.
