Prezident Donald Trump opäť rozbehol razie proti prisťahovalcom, tentoraz to nezasahuje len nelegálne pracujúcich, ale aj tých, ktorí dlhé roky legálne pracovali a platili dane. Mnohé americké firmy sa ocitli v ohrození, pričom im hrozí odchod tisícok zamestnancov, ktorých nedokážu rýchlo nahradiť. Ekonomické dôsledky sa už začínajú prejavovať, zamestnávatelia varujú pred rastom cien a znížením výkonnosti hospodárstva.
Aj keď Victor Moran, riaditeľ čistiacej spoločnosti Total Quality v Marylande, dôsledne preveruje každého uchádzača o zamestnanie, prezidentove nové opatrenia už stihli zasiahnuť aj jeho firmu. „Odišlo mi asi 15 ľudí odkedy Trump zrušil dočasnú ochranu pre Venezuelčanov a Nikaragujčanov. A ak sa tieto kroky rozšíria, môže to znamenať odchod stovky ďalších pracovníkov,“ hovorí Moran. Informuje o tom portál BBC.
Hrozba pre tisíce pracovníkov
Trumpova administratíva zintenzívňuje deportácie a ruší programy, ktoré dlhodobo chránili prisťahovalcov pred vyhostením. Obnovili sa razie na pracoviskách, ktoré boli počas vlády Joea Bidena pozastavené. Prezidentove kroky však zasahujú aj ďalšie skupiny: študentov s vízami, utečencov a držiteľov dočasných pracovných povolení.
Jedným z nich je aj 73-ročný Justino Gomez zo Salvadoru, ktorý v USA žije už tri desaťročia. Pracoval ako umývač riadu, kuchár a teraz ako upratovač, pričom peniaze posielal adoptívnej dcére do Salvadoru, aby mohla študovať. „Sme vydesení,“ hovorí Gomez prostredníctvom prekladateľa z odborového zväzu 32BJ SEIU. „Vždy keď odídem z domu, mám stres v hlave. Aj keď idem do metra, bojím sa, že tam na nás bude čakať ICE a unesie nás.“
Ekonomika pod tlakom
Viacero Trumpových opatrení je predmetom súdnych sporov, napríklad žaloba odborov SEIU v prípade dočasnej ochrany TPS. No aj keby sa deportácie naplno nerozbehli, len samotný strach medzi prisťahovalcami môže ochromiť ekonomiku.
Od januára, keď Trump nastúpil do úradu, sa rast pracovnej sily, na ktorej doteraz americké hospodárstvo rástlo, prakticky zastavil.
„Ak firmy nenájdu ľudí, nebudú môcť rásť. A to spomalí celú ekonomiku,“ upozorňuje ekonóm Giovanni Peri z Kalifornskej univerzity v Davise. „Menšia pracovná sila môže vytvoriť inflačné tlaky, keďže firmy budú musieť platiť viac, aby niekoho vôbec našli.“
Ak sa táto politika udrží, môže mať dlhodobé dôsledky. Peri upozorňuje na príklad Japonska, kde uzavretosť voči migrantom a starnúca populácia vedú k ekonomickému útlmu. „Spojené štáty boli doteraz krajinou, kde prisťahovalci prispievali k rastu. No ak sa z nich stane uzavretá krajina, príde stagnácia a nižšia dynamika.“
Firmy už cítia straty
Sektor zdravotnej starostlivosti či opatrovateľských služieb je obzvlášť zraniteľný. Adam Lampert, šéf spoločnosti Cambridge Caregivers v Texase, hovorí, že až 80 % jeho zamestnancov sa narodilo v zahraničí. „Neinzerujeme miesta pre cudzincov – sú to práve migranti, ktorí odpovedajú na našu výzvu,“ tvrdí.
Aj on už prišiel o niekoľko pracovníkov, ktorí boli legálne zamestnaní na dočasné povolenia. „Ak vyženú týchto ľudí, budeme musieť našim zamestnancom zvýšiť platy – a to znamená zdraženie našich služieb. Bude tu obrovská inflácia, ak týchto ľudí vytrhneme z ekonomiky,“ varuje Lampert.
Nemocnice, poľnohospodári aj stavebníci varujú
Podobné obavy má aj riaditeľ siete nemocníc Harris Health System v Texase, Esmail Porsa. Podľa neho trvá roky, kým sa Američan vyškolí na odborné pozície v zdravotníctve. „Populácia starne, a my si podrezávame pod sebou vetvu, keď si komplikujeme prístup k jedinej životaschopnej pracovnej sile,“ tvrdí.
Prezident síce uznal, že jeho politika spôsobuje ťažkosti najmä v poľnohospodárstve a hotelierstve, pričom niektoré razie dočasne zastavil po kritike z vlastných radov. No podľa ministerstva vnútra ostávajú razie „základným pilierom ich snáh“.
Nádej na reformu je malá
V stavebníctve už viaceré firmy hlásia, že celé pracovné tímy prestali chodiť do práce. Výsledkom je spomalenie výstavby a rast cien v odvetví, ktoré už teraz čelí kríze dostupnosti bývania.
Jim Tobin, prezident Národnej asociácie stavebných firiem, žiada Kongres, aby prijal reformu imigračných zákonov, vrátane zavedenia osobitného vízového programu pre stavebných robotníkov. „No zatiaľ nevidím, že by prezident chcel situáciu zmeniť. Momentálne je všetko len o vymáhaní zákona,“ uzatvára Tobin.
