Téma dôchodkov je často opradená množstvom nepresných predstáv, ktoré medzi ľuďmi kolujú celé roky. Niekedy sú za to zodpovední politici, inokedy len nesprávne podané informácie. Často ide o domnienky podložené skúsenosťami známych alebo zjednodušenými výkladmi pravidiel. Pravda je však iná a niekedy dosť vzdialená od toho, čo si väčšina myslí.
Jedným z najrozšírenejších omylov je predstava, že výška starobného dôchodku sa odvíja iba od zárobkov za posledných 10 rokov pred odchodom na dôchodok. V skutočnosti však Sociálna poisťovňa vyhodnocuje celé obdobie dôchodkového poistenia. Väčšinou ide o obdobie od roku 1984, kedy sa začali viesť osobné evidenčné záznamy poistencov. Nejde teda o výber „najlepších“ alebo „posledných“ rokov, ale o komplexný pohľad na celý pracovný život.
Rovnako nie je pravda, že by ľudia, ktorí nikdy nepracovali, automaticky mali nárok na dôchodok. Získať ho môžu len tí, ktorí platili dôchodkové poistenie minimálne 15 rokov. A aj to je len minimum na vznik nároku – výška dôchodku v takom prípade býva výrazne nižšia. Platí jednoduchá zásada:
- čím dlhšie odvádzate poistné,
- čím vyšší máte príjem,
- a čím viac rokov aktívne pracujete, tým vyšší dôchodok môžete očakávať.
15 rokov nestačí na minimálny dôchodok
Mnohí sa mylne domnievajú, že ak odpracujú 15 rokov, majú automaticky nárok na minimálny dôchodok. Podmienky sú však prísnejšie – na tento typ dôchodku treba mať za sebou aspoň 30 rokov kvalifikovaného dôchodkového poistenia. Nie každé obdobie poistenia sa do tohto limitu započítava. Dôležité je aj to, v ktorých rokoch ste pracovali a aký bol váš príjem. Minimálny dôchodok nie je automatický benefit, ale výsledok splnenia konkrétnych zákonných podmienok.
Často tiež vzniká nedorozumenie medzi susedmi či kolegami. Dvaja ľudia s rovnakým počtom odpracovaných rokov môžu mať úplne rozdielne dôchodky. Dôvodom sú individuálne faktory ako nezamestnanosť, materská dovolenka, výška zárobkov či dobrovoľné dôchodkové poistenie. Dokonca aj účasť v druhom pilieri môže ovplyvniť konečnú sumu dôchodku.
Nezamestnanosť a predčasný dôchodok
Zvláštnu pozornosť si zaslúži aj otázka započítania nezamestnanosti do dôchodku. Mnohí si myslia, že každé obdobie evidencie na úrade práce sa automaticky započítava do dôchodku. V skutočnosti však od roku 2004 platí, že ak ste nezamestnaní, štát za vás dôchodkové poistenie neplatí. Toto obdobie sa preto nehodnotí, ak ste si ho dodatočne nezaplatili ako dobrovoľne poistená osoba. Výnimkou sú roky 2001 až 2003, keď sa za poistné obdobie uznávalo to, počas čoho ste poberali podporu v nezamestnanosti.
Rovnako sa netreba spoliehať na to, že po dovŕšení dôchodkového veku sa poberateľovi predčasného dôchodku automaticky vráti znížená suma. Takýto dôchodok sa len formálne zmení na starobný, no jeho výška ostáva rovnaká. Percentá späť zo Sociálnej poisťovne dostane len ten, komu bola výplata dôchodku prerušená, napríklad kvôli opätovnému pracovnému pomeru.
Niektoré obmedzenia neexistujú
Medzi bežné fámy patrí aj názor, že invalidný dôchodca nemôže pracovať. Realita je však iná. Pokiaľ mu to zdravotný stav dovolí, môže bez obmedzení vykonávať akúkoľvek prácu. Rovnako sa mylne tvrdí, že sirota, ak sa vydá alebo začne bývať mimo rodičovského domu, stráca nárok na sirotský dôchodok. To však neplatí. Dôležitý je len status nezaopatreného dieťaťa, nie jeho rodinný stav či adresa.
Na záver je vhodné spomenúť aj otázku výplaty dôchodku. Ten sa nevypláca spätne ako mzda, ale naopak, vopred, podľa pevne stanoveného výplatného kalendára. Ak je napríklad dátum výplaty 4. deň v mesiaci, dôchodca ho dostane 4. v mesiaci, za ktorý patrí.
Tak ako v mnohých oblastiach života, aj pri dôchodkoch platí: overujte si informácie u dôveryhodných zdrojov. Nenechajte sa zlákať zdanlivo logickými, no mylnými predstavami, ktoré môžu ovplyvniť vaše rozhodnutia do budúcnosti.
