Západné krajiny očakávali, že rozsiahle sankcie oslabia ruskú ekonomiku natoľko, že Kremeľ bude nútený obmedziť svoje vojenské aktivity. Očakávania sa však nenaplnili. Namiesto kolapsu Rusko predvádza hospodársku odolnosť, ktorá zaskočila aj skúsených analytikov. Napriek vojne, embargám a geopolitickej izolácii Moskva investuje, rastie a pokračuje vo vojenskom ťažení. Vzniká tak otázka: ako je niečo také možné?
Ako uvádza britský denník The Telegraph, ruská ekonomika sa po dvoch rokoch od začiatku sankčného režimu drží prekvapivo dobre. Hrubý domáci produkt v minulom roku vzrástol o 4,3 %, pričom nezamestnanosť dosahuje historické minimum – len 2 %. Tieto čísla vyvolávajú dojem, že ruské hospodárstvo je nielen stabilné, ale aj schopné konkurovať.
Samozrejme, sankcie zanechali stopy – napríklad automobilový priemysel, konkrétne značka Avtovaz, musel obmedziť produkciu. No celkový makroekonomický obraz zďaleka nepripomína hospodársku katastrofu.
Obrat smerom na Východ
Zatiaľ čo Západ stavil na ekonomickú izoláciu Ruska, Moskva sa orientovala na nové trhy. Najvýznamnejším partnerom sa stala Čína, s ktorou sa podstatne rozšírila obchodná výmena. Výrazne narástol aj vývoz do krajín mimo západného sveta, čím sa vyrovnali straty spôsobené embargami.
Telegraph zároveň poukazuje na to, že hospodárske vzťahy s Európou a Spojenými štátmi neboli úplne prerušené. Európske krajiny aj naďalej dovážajú ruské suroviny vrátane ropy a plynu, pričom USA udelili výnimky na dovoz tovarov ako sú hnojivá či jadrové palivo.
Ruská vláda sa po období pandémie vrátila k prísnejšiemu hospodáreniu a obnovila rozpočtové pravidlá. Jej Národný fond bohatstva drží aktíva vo výške približne 2 % HDP a devízové rezervy krajiny dosahujú až 350 miliárd dolárov. Tieto financie poskytujú Moskve manévrovací priestor aj v období vojenského konfliktu.
Dá sa ruským štatistikám veriť?
Napriek priaznivým číslam však panuje skepticizmus ohľadom ich pravdivosti. The Telegraph upozorňuje, že skutočná inflácia môže byť vyššia než oficiálne uvádzaných 10 %. Centrálna banka drží úrokové sadzby na úrovni až 20 %, čo výrazne obmedzuje spotrebu obyvateľstva. Napríklad predaj automobilov klesol medziročne o 25 %. Tieto údaje naznačujú, že ruskí občania čelia hospodárskym tlakom, ktoré nie sú viditeľné v štátnych štatistikách.
Jedným z hlavných faktorov, ktorý poháňa ruskú ekonomiku, sú obrovské investície do armády. Výdavky na obranu presahujú 8 % HDP, čo z vojny robí hlavnú rozpočtovú prioritu štátu. V tejto súvislosti Západ zvažuje nové opatrenia. Európska únia už znížila cenový strop na dovoz ruskej ropy, no Spojené štáty zatiaľ váhajú. Telegraph varuje, že bez koordinovaného postupu môže Rusko naďalej profitovať z vývozu surovín, ktorým financuje vojnové operácie.
Západná stratégia potrebuje revíziu
Napriek sankciám sa ruská ekonomika neoslabuje tak, ako predpokladali západní stratégovia. Naopak – Moskva sa prispôsobila, našla si nových obchodných partnerov a výrazne investuje do vojenskej výroby. Táto situácia núti Spojené štáty aj Európu prehodnotiť svoj doterajší prístup. Boj s Ruskom sa tak neodohráva len na fronte, ale čoraz viac aj na poli ekonomiky a môže trvať oveľa dlhšie, než sa čakalo.
