Na Slovensku platí od roku 2023 ústavné právo, ktoré garantuje možnosť platiť v hotovosti. Schválené bolo s cieľom ochrániť ľudí pred vynúteným prechodom na bezhotovostné platby. Tento krok sa však ukazuje ako problémový. Aj vzhľadom na to, že sa plánuje povinnosť digitálnych platieb, aj vzhľadom na požiadavky EÚ.
Ako totiž uviedla STVR, Európska centrálna banka (ECB) v oficiálnom stanovisku uviedla, že členské štáty nemajú právomoc zasahovať do menovej politiky eurozóny. Hotovosť ako forma zákonného platidla totiž spadá pod výlučné kompetencie inštitúcií Európskej únie.
Právnik Matej Kačaliak vysvetľuje pre STVR, že tvorba menovej politiky, teda aj obeh zákonného platidla, je výlučne v rukách európskych finančných inštitúcií: „Tým pádom akékoľvek ambície upraviť otázky menovej politiky v národnej legislatíve, ktoré by sa potenciálne vedeli dostať do rozporu s politikou formulovanou ECB, by veľmi pravdepodobne mohli byť považované za porušenie zmlúv o Európskej únii (EÚ) a zmlúv o fungovaní EÚ.“
To znamená, že slovenský parlament pri schvaľovaní tohto ústavného práva pravdepodobne prekročil svoje právomoci. Aj právni experti potvrdzujú, že úpravy v oblasti obehu peňazí či menovej politiky sú výsadou európskych orgánov. Slovensko tak čelí požiadavke, aby tento článok z ústavy odstránilo alebo zmenilo.
Zároveň sa ukazuje, že samotná garancia práva na hotovosť nefunguje ani v bežnom živote. Prieskum ECB odhalil, že až 20 % slovenských podnikov hotovosť vôbec neakceptuje. Ľudia síce teoreticky majú ústavné právo platiť bankovkami, no v praxi ho často nemajú kde uplatniť. Táto nezrovnalosť medzi právom a realitou núti vládu konať.
Prichádzajú nové európske limity
Okrem ústavného sporu sa Slovensko musí prispôsobiť aj pripravovanej európskej regulácii, ktorá vstúpi do platnosti v roku 2027. Táto norma zavedie jednotný strop pre hotovostné transakcie vo výške 10 000 eur. Aktuálne slovenské zákony však povoľujú hotovostné platby až do výšky 15 000 eur, a to dokonca aj počas mimoriadnej situácie, ktorá bola vyhlásená v súvislosti s vojnou na Ukrajine.
Rezort financií už potvrdil, že pripravuje legislatívne úpravy. V najbližšom období budú teda musieť nastať dve zásadné zmeny:
- Zrušenie alebo preformulovanie ústavného článku o práve na hotovosť
- Zníženie zákonného limitu na hotovostné transakcie podľa európskej normy
Tieto kroky nie sú len formalitou. Ak Slovensko nezareaguje, môže čeliť právnym dôsledkom zo strany európskych inštitúcií. Európske právo má totiž prednosť pred národnými zákonmi, vrátane ústavných článkov.
Slovensko musí počúvať
Aj keď sa v očiach verejnosti môže zdať, že Slovensko si chráni práva svojich občanov, v realite to znamená právny konflikt s pravidlami, ktoré sme ako členský štát EÚ dobrovoľne prijali. Európska centrálna banka totiž určuje, čo sa môže považovať za zákonné platidlo, a ako sa môže používať.
- Ústavné zakotvenie hotovosti nie je v súlade s právom eurozóny
- ECB odmieta snahy národných parlamentov zasahovať do menovej politiky
- Slovenské zákony sa budú musieť čoskoro zmeniť, aby sme sa vyhli konfliktu s EÚ
Slovenská vláda už avizovala, že úprava právneho rámca je prioritou. Zatiaľ však nie je známe, kedy sa konkrétne zmeny objavia v parlamente. Bez nich však Slovensko riskuje nielen právne dôsledky, ale aj praktické problémy s uplatňovaním vlastnej legislatívy.
