Počas pandémie COVID-19 prebiehala medzi predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou a šéfom farmaceutickej spoločnosti Pfizer Albertom Bourlom výmena dôverných textových správ. Tieto správy však dnes už nikto neuvidí, boli totiž zmazané. Prípad opäť vyvolal otázky o nedostatku transparentnosti na najvyšších miestach európskej politiky.
Rok 2020 bol poznačený globálnou krízou. Štáty zápasili s pandémiou a hľadali rýchly prístup k vakcínam. Uprostred chaosu si von der Leyenová a Bourla posielali SMS správy mimo oficiálnych kanálov. Mohli obsahovať kľúčové informácie o rokovaniach týkajúcich sa veľkoobjemových nákupov vakcín. Tieto správy však nie sú dostupné – boli vymazané a nie je známe, čo presne obsahovali, pripomína The New York Times.
Denník The New York Times sa rozhodol podniknúť právne kroky voči Európskej komisii s cieľom získať prístup k predmetnej komunikácii. Novinári sa opierali o pravidlá zaručujúce verejnosti prístup k dokumentom, no Komisia správy neposkytla. Súd v máji 2024 konštatoval, že chýba presvedčivé odôvodnenie, prečo k sprístupneniu nedošlo.
V následnom liste z 28. júla uviedla Komisia, že šéf kabinetu predsedníčky Björn Seibert len nedávno – konkrétne v predchádzajúcom mesiaci – prekontroloval zariadenie, ktoré von der Leyenová používala, vrátane aplikácie Signal. Výsledok kontroly? Žiadne podstatné správy sa nenašli.
Zresetovaný telefón
Európska komisia tvrdí, že už v roku 2021 bola vykonaná prvá kontrola telefónu a bolo zistené, že SMS slúžili výhradne na dohodnutie hovorov, pričom neobsahovali obsah, ktorý by bol dôležitý pre verejnosť alebo mal trvalý význam. Z tohto dôvodu neboli archivované. Zariadenia boli odvtedy viackrát vymenené. Posledná výmena sa uskutočnila v polovici roka 2024. Telefóny boli pred recykláciou kompletne vymazané, čo znamená, že správy boli pravdepodobne zničené už v lete 2023.
Podľa európskej legislatívy sa dokumenty musia uchovávať len vtedy, ak majú zásadný význam alebo sú dôležité pre rozhodovací proces inštitúcií. Komisia tvrdí, že predmetné správy tieto kritériá nespĺňali. No experti upozorňujú, že v tejto komunikácii sa mohli skrývať informácie o spôsobe, akým boli uzatvárané kontrakty s Pfizerom. Kritika sa sústreďuje aj na spôsob, akým von der Leyenová a jej poradca Seibert ovládajú tok informácií a rozhodovanie – podľa niektorých až príliš centralizovane a uzavreto.
Tento prípad, známý ako Pfizergate, prerástol do veľkého politického škandálu. Práve preň čelila Ursula von der Leyen historickému hlasovaniu o vyslovení nedôvery v Európskom parlamente 10. júla 2025. Išlo o prvé hlasovanie tohto druhu proti predsedovi Komisie za posledných desať rokov. Von der Leyenová ho napokon prežila, ale podozrenia a kritika zostávajú. Obavy zo zneužívania verejných financií a snahy o ovplyvňovanie demokratických procesov však naďalej visia vo vzduchu.
