Slováci sa v posledných mesiacoch ocitajú v nepríjemnej situácii – ceny potravín, nápojov aj služieb rastú rýchlejšie, než sa predpokladalo. Podľa údajov Národnej banky Slovenska dosiahla inflácia v júli 4,4 %, čo je najviac od konca roka 2023.
Tým sa Slovensko zaradilo medzi krajiny eurozóny s najvyšším rastom cien. Očakávania, že sa zdražovanie spomalí, sa nenaplnili, práve naopak – tempo je stále silné.
Bežné rodiny tak musia čoraz viac siahať do úspor alebo sa uskromňovať, keďže príjmy zďaleka nedokážu držať krok s prudkým rastom cien. Pre mnohých je čoraz zložitejšie zaplatiť nielen základné potraviny, ale aj služby, ktoré sa stávajú luxusom.
Potraviny ako hlavný vinník rastúcich cien
Najväčší tlak na peňaženky domácností prichádza z obchodov s potravinami. Tie zdraželi medziročne o 5,1 % a nejde pritom len o špeciality, ale aj o základné produkty, ktoré tvoria gro každodennej spotreby.
Najviac si ľudia priplatia za:
- alkoholické a nealkoholické nápoje, na ktoré vplýva zvýšená DPH a daň z cukru,
- ovocie, mliečne výrobky a vajcia, ktoré rastú v cene aj počas leta,
- oleje a tuky, pri ktorých síce tempo rastu spomalilo, ale stále sú drahšie než vlani.
V praxi to znamená, že aj obyčajná rodinná oslavy alebo večer s pohárom vína vyjde domácnosti podstatne drahšie. Aj keď sa rast cien pri niektorých komoditách mierne zbrzdil, celkový trend je jasný – potraviny sú a budú hlavným motorom inflácie.
Služby sa stávajú nedostupné
Okrem obchodov s potravinami pociťujú ľudia zdražovanie aj pri službách. Tie vzrástli o 5,3 % a pre niektoré sektory je to ešte viac. Najmä hotely, reštaurácie a kaviarne pokračujú v dramatickom navyšovaní cien, čo mnohých odrádza od návštev. Aj cestovanie sa stáva náročnejším – letenky sú drahšie než pred rokom, hoci rast sa trochu spomalil.
Situácia má pritom ďalekosiahle dôsledky:
- vyššie ceny odrádzajú ľudí od využívania služieb,
- podniky riskujú pokles zákazníkov,
- môže sa spomaliť celá ekonomika.
Analytici upozorňujú, že Slováci sa musia pripraviť na ešte náročnejší rok 2025. Národná banka odhaduje priemernú infláciu na úrovni 4,1 %, čo je viac než pôvodne očakávala. Na vine sú najmä vysoké dovozné ceny a rast cien komodít na svetových trhoch, ktoré sa premietajú do slovenských regálov.
„Otázkou zostáva, ako dlho sa tento trend udrží, a či výraznejšie zdražovanie v službách, ktoré predbieha rast miezd, neodradí spotrebiteľov od míňania na tieto položky,“ hovorí Branislav Karmažin, expert analytik makroekonómie pre NBS.
Pre domácnosti to znamená jediné. Tlak na rozpočet sa bude ďalej zvyšovať a otázkou zostáva, kedy sa trpezlivosť ľudí premení na nespokojnosť.
