Slovenská vláda sa už dvakrát pokúsila skrotiť deficit verejných financií, no výsledky sú neuspokojivé. Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť deficit, ktorý vláda zdedila vo výške 4,8 % HDP, môže bez ďalších krokov do roku 2028 narásť až na 6 %. Ani miliardové balíčky prijaté pre roky 2024 a 2025 nezabránili zhoršovaniu stavu.
Keďže predchádzajúce pokusy o konsolidáciu nepriniesli želaný efekt, kabinet sa pripravuje na tretie kolo úsporných opatrení. Aj tentoraz sa hovorí viac o nových daniach než o skutočnom šetrení. V hľadáčiku sú najmä banky a zbrojársky priemysel. Informoval Trend.
„Ako sociálny demokrat budem konsolidačné opatrenia smerovať tam, kde sa darí. Banky zarábajú predovšetkým na ľuďoch, preto je prirodzené, aby sa viac podelili,“ vyhlásil minister vnútra Matúš Šutaj Eštok.
Kapitál nie je zadarmo
Logika, že banky majú vysoké zisky, a preto ich možno bez následkov viac zdaniť, má však trhliny. Každý úver stojí banku kapitál, ktorý musí získať od akcionárov. Tí posudzujú, kde sa im oplatí investovať – a ak je výnosnosť nízka, peniaze vložia radšej inde.
Ak banky prídu o časť zisku kvôli vyššiemu zdaneniu, prirodzene sa to premietne do úverových podmienok. Menej kapitálu znamená menej úverov a vyššie úrokové sadzby. Presne tento scenár Slovensko zažíva od roku 2023.
Po voľbách a zavedení bankového odvodu sa efektívna daňová sadzba piatich najväčších bánk zvýšila z 22 % na 38 %. V absolútnych číslach to znamenalo, že ich daňové odvody narástli z 330 miliónov na 676 miliónov eur. Štát si síce prilepšil, no doplatili na to klienti.
Ešte v roku 2023 mali Slováci hypotéky s úrokmi porovnateľnými so zvyškom eurozóny. Po zvýšení bankového odvodu sa však úroky na Slovensku odtrhli a stali sa jednými z najvyšších v regióne.
Hypotéky drahšie o 200 eur ročne
Jednoduchá matematika ukazuje, že dopad na domácnosti je citeľný. Pri celkovom objeme hypoték vo výške 40 miliárd eur priniesol rozdiel v úrokoch len 0,4 percentuálneho bodu dodatočné náklady približne 160 miliónov eur ročne. To znamená, že každá z takmer 700-tisíc domácností s hypotékou zaplatí ročne v priemere o 200 eur viac.
A nejde o krátkodobý jav. Rentabilita slovenských bánk je výrazne nižšia než v okolitých krajinách. Kým na Slovensku dosahuje približne 11 %, v Česku je to 15 %, v Poľsku 19 % a v Maďarsku až 22 %. Pre investorov je preto menej atraktívne vkladať kapitál práve do slovenských bánk.
Riziko ďalšieho zvyšovania
Slovenské banky už dnes platia dvojnásobne vyššie efektívne dane než ich české alebo maďarské alternatívy. Napriek dohode, že sa odvod bude postupne znižovať, koalícia uvažuje o jeho ďalšom raste. Ak sa to stane, výsledok je jasný – vyššie úroky a ďalšia finančná záťaž pre domácnosti.
Ako uvádza Slovenská banková asociácia, vysoké úrovne bankového odvodu na Slovensku môžu v strednodobom horizonte negatívne ovplyvniť kapitálovú pozíciu bánk a úverový trh.
V rámci EÚ, kde je voľný pohyb kapitálu kľúčovým prvkom, bankový odvod pôsobí ako bariéra, ktorá presmeruje kapitál do krajín s nižším alebo žiadnym odvodom. Odvod tak sekundárne bude mať vplyv na dostupnosť financovania (úverov) pre firmy, obyvateľstvo aj štát.
Bankový odvod sa pritom už dnes, spolu s ďalšími faktormi, negatívne premieta do úrokových marží. Slovenská banková asociácia preto dlhodobo upozorňuje na negatívny vplyv bankového odvodu, ktorý by mohol v konečnom dôsledku zasiahnuť všetkých a ohroziť tak slovenskú ekonomiku, financovanie štátu a schopnosť poskytovať nové úvery občanom.
Predchádzajúce dve kolá konsolidácie ukázali, že zvyšovanie daňového bremena má negatívne dôsledky: tlmí investície, zvyšuje ceny a brzdí rast príjmov obyvateľstva. Ak vláda nezmení prístup a nezačne podporovať ziskovosť ako motor investícií a rastu, môže sa stať, že jej opatrenia budú mať presne opačný efekt, než si želá.
