Predstavte si, že deti narodené v roku 2020 pôjdu do dôchodku v roku 2090. Zdá sa vám to absurdné? Štatistiky hovoria, že to je veľmi pravdepodobný scenár. Slovensko totiž starne rekordným tempom a náš dôchodkový systém sa dostáva do čoraz väčšieho napätia.
Kým v 70. rokoch sa u nás ročne narodilo vyše 90-tisíc detí, v roku 2024 to bolo len niečo cez 46-tisíc, čo je slovenské historické minimum. To znamená, že za päťdesiat rokov sa počet novorodencov znížil na polovicu.
Dnešné rodiny majú často len jedno dieťa, pričom na udržanie populácie by bolo potrebné mať priemerne 2,1 dieťaťa na ženu. Slovensko má však len 1,49 dieťaťa – čo znamená, že ďalšia generácia bude menšia ako tá predchádzajúca.
Ako funguje súčasný dôchodkový systém?
Slovenský dôchodkový systém funguje na princípe priebežného financovania. To znamená, že peniaze, ktoré dnes odvádzajú pracujúci vo forme odvodov, sa okamžite používajú na vyplácanie dôchodkov súčasným seniorom. Neexistuje „zásobník“, z ktorého by si človek bral svoje vlastné nasporené prostriedky – naopak, každá generácia financuje tú predchádzajúcu, ak sa bavíme o prvom dôchodkovom pilieri.
Ak teda klesá počet ekonomicky aktívnych ľudí a zároveň pribúda penzistov, systém sa dostáva do nerovnováhy. Menej pracujúcich musí utiahnuť viac dôchodcov, čo vytvára tlak na zvyšovanie odvodov, posúvanie veku odchodu do penzie alebo hľadanie iných zdrojov financovania.
Dožívame sa vyššieho veku
Na druhej strane tu máme pozitívny trend. Žijeme dlhšie a zdravšie.
- Muži dnes na Slovensku žijú v priemere 72,4 roka.
- Ženy sa dožívajú okolo 80 rokov.
- Priemerná dĺžka života sa pohybuje na hranici 78–79 rokov a stále rastie.
Kým naši prastarí rodičia sa sedemdesiatky dožívali výnimočne, dnešní seniori sa v tomto veku tešia dobrému zdraviu, cestujú a mnohí dokážu pracovať aj po šesťdesiatke.
Nie je preto náhoda, že sa hranica dôchodkového veku postupne posúva. Podľa kalkulačky Rady pre rozpočtovú zodpovednosť pôjdu deti narodené v roku 2020 na penziu až v sedemdesiatke. To už nie je hypotéza, ale oficiálny výpočet.
Čo vieme urobiť už dnes?
Nie všetci starneme rovnako. Zatiaľ čo úradník môže sedieť pri počítači aj vo vyššom veku, murár, vodič kamióna či zdravotná sestra majú fyzicky náročnú prácu, ktorá sa po šesťdesiatke stáva ťažko zvládnuteľnou. Preto odborníci hovoria o potrebe diferencovaného dôchodkového veku podľa typu povolania.
Starnutie spoločnosti nie je len číselná tabuľka, ale realita, ktorá mení naše životy. Seniorov pribúda, často zostávajú sami bez každodennej opory rodiny, keďže mladí odchádzajú za prácou do miest alebo do zahraničia. Štát tak musí posilniť sociálne služby, zdravotníctvo a zároveň motivovať mladých, aby mali viac detí – napríklad dostupnejším bývaním či daňovými úľavami.
Ako jednotlivci síce nezmeníme demografické krivky, ale môžeme ovplyvniť vlastnú budúcnosť. Čím skôr začneme myslieť na dôchodok, tým lepšie. Má význam sporiť si v druhom a treťom pilieri, investovať alebo si vytvoriť vlastnú finančnú rezervu.
Rovnako dôležité je starať sa o zdravie – aktívny životný štýl a prevencia znamenajú viac možností pracovať dlhšie a kvalitnejšie žiť aj v starobe. A napokon, ako občania môžeme vyvíjať tlak na politikov, aby nastavili systém spravodlivo a dlhodobo udržateľne, nie iba z jedného volebného obdobia na druhé.
