Veda je zdrojom poznania a objavov, ktoré posúvajú hranice ľudského chápania.
No v dejinách sa nájdu aj pokusy, ktoré pôsobia skôr ako scény z hororu než ako seriózny výskum. Od neľudských medicínskych testov cez psychologické experimenty až po bizarne odvážne biologické štúdie. Tu je výber tých najstrašidelnejších. Píše Pluska.sk.
14. Vedkyňa s parazitom v nohe
Na Madagaskare sa biologička rozhodla sledovať život piesočnej blchy priamo na vlastnom tele.
Parazita si nechala zavŕtať pod kožu a dva mesiace sledovala jeho vývoj i rozmnožovanie. Hoci bol pokus vedecky prínosný, išlo o nebezpečný a extrémne nechutný experiment.
13. Mladá krv ako elixír
Vedci prepojili krvný obeh starej a mladej myši. Staršie zviera po čase vykazovalo známky omladenia – zlepšila sa jeho pamäť, sila aj regenerácia mozgových buniek. Pokus otvoril otázky o možnostiach liečby starnutia, no zároveň vyvolal etické obavy.
12. Žena bez strachu
Pacientka označovaná ako SM mala poškodenú časť mozgu, ktorá riadi pocit strachu. Reagovala pokojne na hady či pavúky, no panický záchvat zažila až vtedy, keď jej navodili pocit dusenia.
Experiment ukázal, že strach je v mozgu rozptýlený vo viacerých oblastiach.
11. Myš s ľudským uchom
Do dejín sa zapísal aj bioinžiniersky pokus, pri ktorom myši prišili biodegradovateľnú štruktúru naplnenú chrupavkovými bunkami. Píše BBC.
Postupne na nej narástlo ľudské ucho. Hoci šlo o vedecký experiment bez genetických zásahov, verejnosť pohoršil svojou šokujúcou podobou.
10. Jama zúfalstva
Psychológ Harry Harlow izoloval mláďatá opíc od matiek na dlhé mesiace. Zvieratá sa psychicky zrútili, trpeli depresiou a už sa nikdy úplne nespamätali. Dnes je tento pokus považovaný za krutý a neetický, no prispel k rozvoju ochrany zvierat.
9. Výrazy tváre a zabitie potkana
Carney Landis skúmal mimiku ľudskej tváre. Účastníkom kreslil čiary na tvár a sledoval ich reakcie na rôzne podnety. Vyvrcholením bolo, že ich požiadal, aby zabili potkana. Časť z nich to urobila, ostatní odmietli – a on čin vykonal za nich.
8. Opice pod vplyvom drog
V roku 1969 sa uskutočnila séria kontroverzných experimentov na primátoch, známa ako „Monkey Drug Trials“, zameraná na štúdium účinkov rôznych psychoaktívnych látok. Cieľom bolo pochopiť, ako drogová závislosť a odvykanie ovplyvňujú správanie primátov, pričom tieto poznatky poskytli cenné informácie o závislostiach aj u ľudí.
Skúmalo sa, ako zvieratá reagujú na rôzne látky, ako sú kokain, morfín, amfetamíny, kodeín, kofeín, meskalín, pentobarbital či alkohol.
Opice boli umiestnené do špeciálnych kabín a pripevnené bezpečnostným postrojom. Do žily im bol zavedený katéter, ktorý bol napojený na dávkovač. Po aklimatizácii sa zvieratá učili samostatne aplikovať drogy pomocou páky. Ak drogy vyvolávali príjemný účinok, opice páku častejšie stláčali, pri negatívnych účinkoch sa páke vyhýbali. Ak opice samy nepoužívali mechanizmus, látka sa podávala automaticky, aby sa sledovala možná vznikajúca psychologická závislosť. Výsledky ukázali, že niektoré látky vyvolávali znaky závislosti, iné nie. Experiment tiež spôsobil vedľajšie účinky, ako tras, halucinácie, kŕče či dokonca náhlu smrť. Tieto kontroverzné praktiky prispeli k neskoršiemu vytvoreniu etických pravidiel pre starostlivosť o zvieratá v psychologickom výskume.
7. Projekt averzie
Projekt Aversion bol program nútenej „liečby“ a v skutočnosti medicínskeho mučenia homosexuálnych vojakov v Juhoafrickej republike počas obdobia apartheidu. Viedol ho lekár Aubrey Levin. Projekt sa zameriaval na odhalenie homosexuálov a tiež brancov, ktorí užívali drogy, v radoch Juhoafrických obranných síl (SADF). Títo vojaci boli následne vystavení násilným pokusom o „vyliečenie“ homosexuality, ktorú armáda považovala za hrozbu a subverziu. Odmietnutie alebo odhalenie homosexuality bolo trestané. V roku 1995 Juhoafrická lekárska asociácia oficiálne priznala tieto krivdy a vydala verejné ospravedlnenie.
Za apartheidu panoval v armáde dvojaký prístup k homosexualite. Stálym príslušníkom ozbrojených síl bolo zakázané byť homosexuálmi, no u brancov to formálne povolené bolo. V skutočnosti však armádni predstavitelia chceli predísť tomu, aby sa mladí bieli muži vyhýbali službe pod zámienkou svojej sexuálnej orientácie. Tolerancia bola iba zdanlivá – homosexuáli boli podrobovaní tzv. terapiám, medzi ktoré patrili elektrošoky, chemická kastrácia či iné formy zásahov, ktoré hrubo porušovali základné ľudské práva.
Medzi rokmi 1971 a 1989 sa používali postupy ako chemická kastrácia a elektrická averzívna terapia. Psychiatrizácia homosexuality bola vtedy podporovaná aj medzinárodne, pretože Americká psychiatrická asociácia ešte považovala homosexualitu za duševnú poruchu. Vojaci, ktorí boli označení za „mentálne chorých“, nemohli zastávať vedúce funkcie ani pracovať s utajovanými informáciami.
Samotná terapia prebiehala tak, že vojaci mali na rameno pripevnené elektródy. Boli im ukazované čiernobiele fotografie nahých mužov a v momente, keď sa u nich prejavili známky vzrušenia, dostali elektrický šok. Následne im ukázali farebné fotografie žien, ktoré mali vyvolať sexuálnu reakciu. V praxi však tento postup zlyhával.
Keď sa ukázalo, že elektrické šoky a iné „liečby“ nefungujú, niektorí pacienti boli podrobovaní pokusom o chirurgickú zmenu pohlavia. Postupy však nemali vedecký základ a postupne od nich začali ustupovať, najmä po roku 1973, keď Americká psychiatrická asociácia oficiálne vyškrtla homosexualitu zo zoznamu duševných porúch.
6. Monštruózna štúdia
V roku 1939 sa v Davenport, Iowa uskutočnil experiment „Monster Study“, ktorý skúmal koktavosť u 22 detí zo sirotinca. Experiment viedol Wendell Johnson z University of Iowa, fyzicky ho vykonávala jeho doktorandka Mary Tudor. Deti nevedeli, že sú súčasťou výskumu. Cieľom bolo vyvolať koktavosť u detí, ktoré predtým nekoktali, a „potlačiť“ ju u koktavých detí pomocou pozitívnych alebo negatívnych komentárov. Niektoré deti reagovali úzkosťou, uzavretosťou a problémami so školou. Experiment nikdy nebol publikovaný a zostal neznámy až do roku 2001, keď ho odhalil novinár Jim Dyer. Sedem účastníkov, ktorí dostali negatívne podnety, získalo od štátu Iowa 925 000 dolárov za celoživotné psychické a emocionálne následky.
„Monster Study“ je dnes považovaný za jeden z najkontroverznejších psychologických experimentov a ukazuje, aké škodlivé môžu byť výskumy vykonávané bez súhlasu účastníkov.
5. Malý Albert a strach zo Santa Clausa
Psychológovia z Johns Hopkinsovej univerzity uskutočnili pokus, pri ktorom malé dieťa vystavovali bielemu potkanovi.
Účastníkom experimentu bol chlapec, ktorého Watson a Rayner označili ako „Albert B.“, ale dnes je verejnosti známy ako Malý Albert. Keď mal Malý Albert deväť mesiacov, Watson a Rayner ho vystavili sérii podnetov, vrátane bieleho potkana, králika, opice, masiek a horiaceho papiera, a sledovali, ako na ne chlapec reaguje.
Na začiatku experimentu malý chlapec na žiadny z týchto podnetov neprejavoval strach. Watson však urobil niečo, čo všetko zmenilo. Pri ďalšom stretnutí s bielym potkanom Watson spôsobil hlasný zvuk tým, že kladivom udrel do kovovej rúry.
Po prirodzenej reakcii – chlapec začal plakať – sa po opakovanom spájaní bieleho potkana s hlasným zvukom u Malého Alberta vytvorilo očakávanie strachu. Čoskoro už chlapec plakal len pri pohľade na potkana. Watson a Rayner opisovali: „V momente, keď sa objavil potkan, dieťa začalo plakať. Takmer okamžite sa prudko otočil doľava, spadol na ľavý bok, zdvihol sa na štyri a začal sa rýchlo plaziť preč, tak rýchlo, že sme ho sotva stihli zastaviť pred okrajom stola.“
Po opakovaní tohto procesu si dieťa vytvorilo podmienený strach, ktorý sa postupne rozšíril na všetky podobné biele a chlpaté objekty. Reagovalo s hrôzou nielen na potkana, ale aj na psa, chumáč vaty či dokonca na bradu Santa Clausa.
4. Efekt prizerajúceho sa
Efekt prizerajúceho sa, nazývaný aj apatia svedkov alebo Genovese efekt, je sociálno-psychologická teória, podľa ktorej jednotlivci menej pravdepodobne pomôžu obeti, keď sú prítomní ďalší ľudia.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
