Kedysi sľubovali lacnejšie potraviny a dnes na ne dvíhajú DPH. Súčasťou konsolidácie je aj zvýšenie dane z pridanej hodnoty (DPH) z pôvodných 19 na 23 percent pre potraviny s vysokým obsahom cukru a soli.
Toto opatrenie sa nebude týkať základných surovín, ako sú cukor či soľ, ani výrobkov určených priamo pre deti – napríklad detskej výživy, pokrmov pre najmenších, stopercentných džúsov či špeciálnych DIA potravín.
Vyššia DPH sa však dotkne bežných maškŕt, ktoré patria medzi najobľúbenejšie položky v nákupných košíkoch:
- čokolády, cukríky, sušienky či kandizované ovocie
- zmrzlina, džemy a malinovky
- sladené nápoje vrátane energetických drinkov
- slané pochutiny ako chipsy alebo tyčinky
Podľa ministerstva pôjde o len mierne zdraženie. Napríklad 100 gramov čokolády vyjde v priemere o 6 centov viac, menší balík chipsov o 5 centov a porcia zmrzliny o 4 centy.
Prečo vláda pristúpila k zvýšeniu
Opatrenie je súčasťou širšieho konsolidačného balíka, ktorý má priniesť do štátnej pokladnice až 2,7 miliardy eur. Zvýšená DPH na vybrané potraviny má sama osebe zabezpečiť približne 91 miliónov eur ročne. Vláda tvrdí, že nejde o novú daň, ale len o úpravu už existujúcej sadzby a že nechce zasiahnuť domácu výrobu základných surovín.
Minister Kamenický zdôraznil, že cieľom nie je potrestať spotrebiteľov, ale stabilizovať verejné financie. Ako príklad uviedol, že samostatná daň zo sladených nápojov už prináša vyššie výnosy, než sa pôvodne očakávalo. Podľa jeho slov má ísť o jediné zvýšenie DPH, ktoré sa dotkne práve potravín považovaných za menej zdravé.
Obavy výrobcov a riziko nákupnej turistiky
Výrobcovia a obchodníci však varujú, že aj malé zvýšenie cien môže mať veľký dopad. Slovenské združenie pre značkové výrobky upozorňuje, že zdražovanie potravín spôsobí ďalšie zníženie kúpnej sily domácností a podporí infláciu. Firmy, ktoré investujú do nových technológií a inovácií, sa môžu ocitnúť v nevýhode a hrozí aj znižovanie pracovných miest.
Kritici sa odvolávajú aj na skúsenosti zo zahraničia. V Maďarsku podobné opatrenia priniesli útlm spotreby, rast inflácie a výrazný nárast cezhraničných nákupov. Niektorí odborníci sa preto obávajú, že Slováci začnú čoraz viac cestovať za nákupmi do okolitých krajín, kde sú ceny nižšie.
Najväčší problém môžu pocítiť pohraničné regióny. Ak tamojšie predajne prídu o zákazníkov, hrozí zatváranie obchodov, strata pracovných miest a celkové oslabenie lokálnej ekonomiky. Aj preto výrobcovia vyzývajú vládu, aby hľadala iné riešenia, ktoré by nezaťažili domácnosti a zároveň nezaškodili potravinárskemu priemyslu.
