Viac než storočie bola identita Jacka Rozparovača opradená záhadou. Teraz prichádza známy britský kriminológ David Wilson s odvážnym tvrdením – podľa jeho zistení vie, kto bol legendárny vrah, a dokonca identifikoval aj ďalšiu, doteraz neuznanú obeť.
Východný Londýn sa koncom 19. storočia stal miestom piatich brutálnych vrážd, ktoré boli pripisované jednému páchateľovi s prezývkou Jack Rozparovač. Wilson vo svojom výskume využil techniku geo-profilovania, vďaka ktorej určil pravdepodobné miesto pobytu vraha podľa lokalít zločinov, píše The Sun. Opieral sa tiež o skúsenosti zo systému HOLMES, ktorý vznikol po fiasku pri vyšetrovaní prípadu sériového vraha Petra Sutcliffa.
Na základe týchto postupov označil za najpravdepodobnejšieho páchateľa poľského prisťahovalca Aarona Kosminského, ktorý v tom čase pracoval ako holič a žil neďaleko miest činu na Sion Square so svojou rodinou. Polícia ho už v minulosti podozrievala a podľa Wilsona vykazoval znaky silnej nenávisti voči ženám, najmä prostitútkam, a mal sklony k násilnému správaniu.
Čas útokov a psychické problémy
Niektorí bádatelia jeho vinu spochybňovali s argumentom, že vraždy si vyžadovali lekárske vedomosti. Wilson však tvrdí, že nič nenasvedčuje potrebe chirurgických zručností. Čas útokov podľa neho zapadal do Kosminského pracovného režimu – zločiny sa odohrávali skoro ráno, najmä počas piatkov a víkendov, keď mohol mať voľno.
Kosminski bol v roku 1891 hospitalizovaný pre psychické problémy a násilné správanie. Mal iba 26 rokov, keď bol viackrát umiestnený do zariadení pre duševne chorých. Podľa Wilsona práve táto nestabilita mohla vysvetliť extrémnu brutalitu vrážd.
Kosminski sa v súvislosti s prípadom spomínal už skôr. Do Anglicka prišiel ako dieťa, keď s rodinou utekal pred antisemitizmom v Poľsku. V posledných rokoch sa objavili aj dôkazy založené na DNA – testovaná bola šatka z miesta vraždy Catherine Eddowes. Analýza údajne ukázala zhodu so vzorkou DNA príbuzného Kosminského. Niektorí odborníci však kritizovali metodiku výskumu, preto sa jednoznačný verdikt zatiaľ nepodarilo potvrdiť.
Identita šiestej obete
Wilson do vyšetrovania vniesol ďalší rozmer. Po prenesení všetkých vrážd z oblasti Whitechapel do systému HOLMES dospel k záveru, že Rozparovač mohol mať šesť obetí, nie päť.
Za prvú považuje Marthu Tabram, ktorá bola nájdená 7. augusta 1888 s 39 bodnými ranami pred obytným blokom v skorých ranných hodinách. Išlo o matku dvoch detí, ktorá sa ocitla v núdzi a živila sa prostitúciou. Jej vražda predchádzala smrti Mary Ann Nichols, prvej oficiálne uznanej obete Rozparovača, o tri týždne. Medzi augustom a novembrom 1888 tak mohlo v londýnskom Whitechapeli zahynúť rukou toho istého páchateľa až šesť žien – všetky v podobnom čase a rovnako brutálnym spôsobom.
