Ešte pred pätnástimi rokmi patrilo Slovensko medzi krajiny s najnižším podielom mzdových nákladov štátu v rámci V4. Odvtedy sa však situácia dramaticky otočila a dnes naše výdavky presahujú priemer Európskej únie.
To znamená, že Slovensko sa z úspornej verejnej správy postupne premenilo na systém, ktorý si vyžaduje miliardové dodatočné zdroje. Len od roku 2023 sa hovorí o nadspotrebe presahujúcej miliardu eur ročne.
Podľa odborníkov, ak by sa tieto výdavky držali na úrovni európskeho priemeru, v roku 2024 by mohlo Slovensko ušetriť až 1,44 miliardy eur. Klub 500 k tomu dodáva: „Pri konzistentnej politike by sa tieto úspory nabaľovali rok čo rok.“ Takéto peniaze by vedeli zásadne znížiť štátny deficit alebo podporiť hospodársky rast. Namiesto toho sa štátne výdavky stále rozširujú, čo podnikatelia označujú za neudržateľný trend.
Slepá ulička bez reálnych reforiem
Otázka konsolidácie verejných financií sa čoraz častejšie spája so zásadnými škrtmi. Bez nich sa totiž štát dostáva do pasce, v ktorej bremeno nesú najmä podnikatelia a zamestnanci. Už dnes sú tieto skupiny v rámci Európy výrazne zaťažené daňami a odvodmi.
Čo to znamená?
- rastúci deficit brzdí možnosti investícií
- verejná správa míňa viac, než je únosné
- nedostatok reforiem znižuje konkurencieschopnosť krajiny
- podnikateľské prostredie sa stáva menej atraktívnym
Podľa Klubu 500 je plytvanie verejnými zdrojmi cestou do slepej uličky. Zdroje, ktoré by mohli slúžiť na tvorbu rezerv alebo posilnenie stability ekonomiky, sa rozplývajú vo výdavkoch štátu.
Slovensko stráca dôveryhodnosť
Problémy Slovenska sa netýkajú len peňazí, ale aj jeho povesti v očiach investorov. Ako uviedla sita.sk, najnovší rebríček predvídateľnosti podnikateľského prostredia od Svetovej organizácie duševného vlastníctva nás zaradil až na 115. miesto zo 139 krajín. Zatiaľ čo priemer Európskej únie dosahuje 49,4 bodu, Slovensko získalo iba 24,9 bodu. V rámci V4 sme skončili najhoršie a v celej Únii predbehlo Slovensko už len Lotyšsko.
Zahraničné firmy prirodzene hľadajú stabilitu. Ako varuje Klub 500: „Zahraniční investori budú prirodzene uprednostňovať krajiny, kde sa pravidlá nemenia zo dňa na deň.“ V praxi to znamená, že časté zmeny legislatívy a nepredvídateľné podmienky môžu viesť k odlivu kapitálu aj kvalifikovaných ľudí.
Na opačnom konci rebríčka sú štáty ako Luxembursko, Švajčiarsko či Fínsko – destinácie, ktoré si vybudovali povesť stabilného a férového prostredia pre biznis. Slovensko sa tak dostáva do situácie, kde riziko dlhodobého hospodárskeho spomalenia a úniku talentov rastie každým rokom.
