Problémy s dlhom nemá len Slovensko. napriek konsolidácií nie je isté, či sa podarí vrátiť Slovensko z červených čísle. No ukazuje sa, že problém nemáme len my. Dokonca vyspelejšie ekonomiky sa topia v ešte vážnejších problémoch.
Krajiny s vyspelými ekonomikami sa totiž po pandémii ocitli v situácii, ktorá je čoraz náročnejšia na zvládnutie. Verejné financie sú pod tlakom rastúcich dlhov a zároveň vyšších úrokových sadzieb. Kým pred pandémiou bolo vládne zadlženie blízke 104 % HDP, o pár rokov neskôr sa očakáva, že prekročí hranicu 110 %. Tento nárast nie je zanedbateľný, pretože spolu s drahším financovaním znamená výrazne vyššie náklady pre štátne rozpočty.
Vo vyspelých krajinách OECD dosiahli výdavky na obsluhu dlhu v roku 2024 hodnotu približne 3,3 % HDP – najviac od roku 2007. V Česku sa to napríklad prejavuje ešte výraznejšie: zatiaľ čo pred pár rokmi štát platil na úrokoch okolo 50 miliárd korún ročne, v roku 2026 sa očakáva, že táto suma stúpne až na 110 miliárd. To v praxi znamená:
- vyššie sadzby znamenajú, že refinancovanie je čoraz drahšie
- dlh sa znižuje len veľmi pomaly, ak vôbec
- kombinácia týchto faktorov vytvára tlak na budúce generácie
Kto má najväčší problém? Francúzsko a Británia
Ako uviedol investicniweb.cz, nie všetky krajiny sú v rovnakej situácii, ale dve z nich vyčnievajú. Francúzsko má dlh na úrovni približne 113 % HDP, teda viac, než je priemer vyspelých ekonomík. Navyše má ťažkosti znížiť deficit pod 5 % HDP. Politické prostredie tu zároveň neposkytuje veľký priestor na reformy či šetrenie, a preto sa krajina dostáva do stále náročnejšej pozície.
Veľká Británia čelí inému typu problému. Náklady na obsluhu jej dlhu sa v posledných rokoch štvornásobili a dosiahli vyše 100 miliárd libier ročne. Inflácia a vysoká závislosť od zahraničných investorov vedú k tomu, že úroky na dlhopisoch sú na úrovni, ktorú krajina nezažila od konca 90. rokov. To znamená, že britský dlh je pre investorov čoraz rizikovejší a štát musí ponúkať vyššie výnosy.
Návrat kvantitatívneho uvoľňovania ako možné riešenie
Otázkou zostáva, ako sa z tohto začarovaného kruhu dostať. Šetrenie a reformy sa ukazujú ako ťažko presaditeľné. Aj kvôli rastúcim výdavkom na obranu či nepriaznivému demografickému vývoju. Preto sa pozornosť opäť obracia k centrálnym bankám.
Európska centrálna banka a Bank of England už v minulosti využili nákup dlhopisov vo veľkých objemoch. Tieto programy, známe ako kvantitatívne uvoľňovanie, pomohli znížiť dlhodobé úrokové sadzby a uľahčili vládam financovanie.
- ECB nakúpila aktíva v hodnote biliónov eur, jej portfólio presahovalo 2,5 bilióna
- Bank of England držala štátne bondy v hodnote takmer 900 miliárd libier
- tieto zásahy krátkodobo stabilizovali trhy a podporili rast
Momentálne prebieha opačný proces kvantitatívne uťahovanie, teda postupné znižovanie objemu aktív v bilanciách centrálnych bánk. No ak sa fiškálne napätie ešte viac prehĺbi, návrat k uvoľňovaniu je veľmi pravdepodobný. Štátom by to uľavilo, avšak za cenu možnej vyššej inflácie, čo je kompromis, ktorému sa možno v budúcnosti opäť nevyhneme.
