Nestíhate sa ráno najesť kvôli hektickému tempu, odkladáte obed pre vlečúcu sa poradu, alebo úmyselne škrtáte jedlá v snahe schudnúť? Ak patríte do tejto skupiny, odborníci na výživu bijú na poplach! Nepravidelný stravovací režim so sebou prináša množstvo závažných rizík, ktoré neohrozujú len fyzické telo, ale aj duševnú pohodu, varujú experti pre portál EatingWell.
Dietológ Christy Harrison dôrazne varuje pred praktikami, ako je prerušovaný pôst (intermittent fasting), ktorý sa v posledných rokoch teší mimoriadnej popularite. Tento systém spočíva v cyklickom striedaní fáz konzumácie potravy a fáz hladovania. Hoci nejde o striktnú diétu s predpísaným jedálnym lístkom, určuje prísny časový rozvrh – napríklad osem hodín konzumácie a šestnásť hodín pôstu.
Prečo populárny pôst nefunguje?
„Hoci zástancovia hladovania s obľubou poukazujú na vedecké zistenia, ktoré vraj potvrdzujú výhody vynechávania jedla, tieto výskumy sú nanajvýš predbežné a rozhodne nie dostatočne presvedčivé na to, aby sme mohli pôst bezpečne odporúčať, a to vzhľadom na všetky potenciálne nástrahy,“ zdôrazňuje Harrison. „Podľa môjho názoru neexistujú žiadne preukázateľné výhody hladovania alebo vynechávania jedál, no existujú veľmi reálne nebezpečenstvá,“ podčiarkuje odborník.
Naše telo optimálne funguje len vtedy, keď dostáva pravidelný prísun živín. Dietologička Jessica Ball sa k varovaniam pripája a upozorňuje: „Ignorovanie jedál je spojené s mnohými nežiaducimi dôsledkami – od chronického nedostatku energie a zvýšenej úzkosti až po rozvoj ochorení, porúch príjmu potravy alebo kritického deficitu dôležitých živín.“ Ak sa vyhýbanie sa jedlu stalo vaším zvykom, experti radia zaviesť zdravší rozvrh a naučiť sa opäť dôverovať signálom vlastného tela.
Týchto 8 problémov vyvoláva vynechávanie jedla
1. Prudký nárast úzkosti a stresu
Ohrozenie duševného zdravia je jedným z najväčších rizík dlhého obdobia bez potravy. Vedecká metaanalýza s takmer 400 000 účastníkmi odhalila, že vynechanie raňajok bolo signifikantne spojené s vyššou pravdepodobnosťou depresie a stresu, a u dospievajúcich s zvýšeným rizikom úzkostných stavov. Ak jete príliš dlho, telo reaguje zvýšenou produkciou kortizolu. Tento „stresový hormón“ pomáha vyrovnávať pokles glukózy v krvi, no súčasne spúšťa stresovú odozvu. Výsledkom nie je len úzkosť a depresívne ladenie, ale aj podráždenosť, zlá nálada a celková vyčerpanosť.
2. Kritický úbytok energie
Výrazné kolísanie glykémie (hladiny cukru v krvi) drasticky narúša vašu vitalitu. Náš mozog je primárne závislý od glukózy, ktorú získava zo sacharidov. Absencia jedla znamená nedostatok paliva pre mozog a málo kalórií pre celý organizmus, čo vedie k pocitom vyčerpania. Experti preto striktne neodporúčajú cvičiť, ak ste predtým vynechali jedlo, pretože tým ešte viac obmedzíte prísun energie pre kognitívne funkcie.
3. Zmätok v signáloch sýtosti a hladu
V tele sú zabudované hormóny, ktoré riadia pocit nasýtenia a hladu. Leptín znižuje apetít, ak má telo dostatok energie, zatiaľ čo ghrelín zvyšuje hladinu hladu, keď potrebuje doplnenie paliva. Ak tieto prirodzené signály dlhodobo potláčate, napríklad kvôli časovým obmedzeniam, môže dôjsť k ich trvalému narušeniu. Dietologička Ball upozorňuje: „Tieto signály sú kľúčovým indikátorom toho, kedy telo potrebuje výživu. Ich ignorovanie môže viesť k vážnym zdravotným následkom.“
4. Nekontrolovateľné chute
Nízka hladina cukru a ignorovanie telesných potrieb často vyústia do nezvládateľnej túžby po jedle, najmä po jednoduchých sacharidoch a cukroch. Telo sa v stave núdze uspokojí s čímkoľvek, čo je rýchlo dostupné, a vy ľahko stratíte kontrolu, siahnete po nezdravých pochúťkach a namiesto chudnutia sa prejedáte. Mnohé štúdie dokonca spájajú vynechávanie jedál (najmä raňajok) s nadváhou a metabolickým syndrómom.
5. Deficit esenciálnych živín
Každé vynechané jedlo znamená premárnenú príležitosť doplniť telu desiatky esenciálnych mikroživín a makroživín. Ak podľahnete nekontrolovateľným chúťkam na sladké či slané, tieto snacky vás síce na chvíľu zasýtia, ale neposkytnú organizmu nevyhnutnú výživu. Je kľúčové uprednostňovať celozrnné produkty, ovocie, strukoviny a mliečne výrobky pred príležitostnými sušienkami či čipsami.
6. Rozkolísané trávenie
Absencia pravidelnej stravy môže spôsobiť nevoľnosť, hnačku alebo zápchu. Stresová reakcia organizmu vyvolaná dlhodobým hladovaním irituje tráviaci trakt a narúša pravidelnosť. Ak sa obdobia hladovania striedajú s nekontrolovaným prejedaním, problémy s trávením sa ešte viac prehĺbia.
7. Zvýšená pravdepodobnosť porúch príjmu potravy
„Jedinci, ktorí sa uchyľujú k pôstu alebo vynechávaniu stravy, majú výrazne vyššie riziko, že si vypestujú poruchu príjmu potravy,“ varuje Harrison. Drastické diéty a obmedzovanie jedla sú silne previazané s rozvojom týchto porúch, ktoré predstavujú riziko nielen pre telesné zdravie, ale aj pre psychiku – a v extrémnych prípadoch môžu byť život ohrozujúce.
8. Strata pôžitku z jedla
Stravovanie by nemalo byť len o výžive, ale aj o potešení a radosti. Ak sa jedlo stane len povinnou a stresujúcou záležitosťou, stráca sa z neho pôvodný zmysel. Experti odporúčajú dva osvedčené prístupy: vedomé jedenie (využívanie všetkých zmyslov pri konzumácii bez rozptyľovania) a intuitívne jedenie (schopnosť dôverovať telu, počúvať signály sýtosti a voliť jedlá, ktoré telu skutočne prospievajú). Tieto postupy pomáhajú obnoviť zdravý vzťah k jedlu a získať späť kontrolu bez drastických obmedzení.
