Vládny konsolidačný balíček otvára citlivú otázku štátnych sviatkov. Poslanci majú rozhodovať o tom, že 15. september, sviatok Sedembolestnej Panny Márie, patrónky Slovenska, nebude v budúcom roku dňom pracovného pokoja. Krok však naráža na medzinárodné záväzky Slovenska a vyvoláva reakcie cirkvi i odborníkov.
V utorok (23. 9.) predložil pozmeňujúci návrh poslanec Daniel Karas (Smer-SD). Návrh prišiel paradoxne v deň, keď minister vnútra Matúš Šutaj Eštok odovzdával pápežovi Levovi XIV. ikonu Sedembolestnej Panny Márie ako dar. Informuje o tom portál Topky.
Záväzok voči Vatikánu
Slovensko sa v základnej zmluve so Svätou stolicou zaviazalo rešpektovať desať konkrétnych dní ako dni pracovného pokoja. Medzi nimi je aj 6. január (Traja králi) a 15. september (Sedembolestná Panna Mária).
„Vatikánska zmluva bez písomného súhlasu oboch zmluvných strán neumožňuje, aby sa záväzok rešpektovať desať dní pracovného pokoja dočasne neplnil,“ pripomenul Vincent Bujňák z Katedry ústavného práva Právnickej fakulty Univerzity Komenského. Podľa neho je pritom bez právnej relevancie, či konkrétny deň je alebo nie je prikázaným sviatkom podľa cirkevného práva.
Parlamentné súvislosti
Bujňák zdôraznil, že žiadny zo sviatkov nebol Slovensku nanútený. „Parlament ich zakotvil do zákona už v roku 1993, teda v prvých dňoch samostatnej republiky. Keď sa tento zákon prerokúval, opoziční poslanci navrhovali, aby bol dňom pracovného pokoja radšej 15. august, teda Nanebovzatie Panny Márie. Parlament však napokon uprednostnil 15. september, čo zdôvodnil jeho osobitným významom v slovenských dejinách,“ vysvetlil právnik.
Neskôr, v roku 2000, parlament vyslovil súhlas so základnou vatikánskou zmluvou.
Otázka ústavnosti
Ak by parlament napriek tomu zrušil 15. september jednostranne, do hry môže vstúpiť Ústavný súd. „Ústavný súd by bol oprávnený pozastaviť účinnosť zákona v tej časti, v ktorej sa 15. september ako deň pracovného pokoja ruší,“ upozornil Bujňák. Podľa neho by tak až do rozhodnutia vo veci samej zostal tento deň dňom pracovného pokoja, a to aj v roku 2026.
Teoreticky by sa problém mohol vyriešiť aj vetom prezidenta, ak by hlava štátu žiadala rešpektovanie medzinárodnej zmluvy. Úprava vatikánskej zmluvy je pritom možná len písomnou dohodou oboch strán.
Reakcia biskupov
Konferencia biskupov Slovenska (KBS) zdôraznila, že zatiaľ nedostala od vlády SR žiadny oficiálny podnet. „KBS nedostala oficiálny podnet zo strany vlády SR k vyjadreniu svojho návrhu o dočasnom zrušení cirkevných sviatkov, konkrétne k 15. septembru, v zmysle uplatnenia výnimky z Medzinárodnej zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou,“ uviedla tlačová kancelária KBS.
Zároveň pripomenula, že zmluva sa môže meniť len na základe vzájomnej dohody. „Zmeny a doplnky sa musia vykonať písomnou formou,“ dodala.
