Život mladých Európanov sa v posledných rokoch výrazne mení. Dáta Eurostatu ukazujú, že priemerný vek, kedy mladí ľudia v Európskej únii opúšťajú rodičovský dom, sa pohybuje okolo 26 rokov. Tento priemer však skrýva značné rozdiely medzi jednotlivými regiónmi – kým na severe kontinentu sa mnohí osamostatňujú už na začiatku dvadsiatky, v krajinách južnej a východnej Európy ostávajú u rodičov často až do tridsiatky.
Na rozhodnutie odísť vplývajú predovšetkým finančné faktory. Rastu cien bývania a nájomného čelí prakticky celá Európa, pričom práve mladí ľudia pociťujú dôsledky tohto trendu najviac. K tomu sa pridáva aj problém preplnených domácností, kde je priestor na život obmedzený, no možnosti osamostatniť sa sú pre vysoké náklady minimálne.
Z pohľadu EÚ ide o tému, ktorá presahuje individuálne rozhodnutia rodín. Hovorí sa o nej na európskej úrovni a zaznievajú návrhy, aby sa dostupnosť bývania stala súčasťou základného právneho rámca Únie, píše portál EuroNews.
Priemerný vek odchodu z rodičovského domu
Podľa najnovších údajov Eurostatu mladí obyvatelia Európskej únie v roku 2024 opúšťali domácnosť svojich rodičov v priemere vo veku 26,2 roka. V porovnaní s rokom 2023 ide o mierny pokles, keďže vtedy bol priemer 26,3 roka.
Regionálne rozdiely v Európe
Rozdiely medzi jednotlivými krajinami sú výrazné. Chorvátsko dosahuje najvyšší vek odchodu – až 31,3 roka. Nasleduje Slovensko s 30,9 roka, Grécko s 30,7 roka, Taliansko s 30,1 roka a Španielsko s presnými 30 rokmi.
Na opačnom konci rebríčka stoja severské krajiny, kde je proces osamostatnenia rýchlejší. Vo Fínsku mladí odchádzajú v priemere už vo veku 21,4 roka, v Dánsku vo veku 21,7 roka a vo Švédsku približne v 21,9 roka.
V niektorých štátoch zostáva väčšina mladých s rodičmi do vyššieho veku. Portál Eurostat uvádza, že v Chorvátsku, na Slovensku, v Taliansku, Španielsku, Poľsku, Grécku a Írsku žije viac než 80 % ľudí vo veku 16 až 29 rokov stále v rodičovských domácnostiach, alebo sa priamo podieľajú na príjmoch spoločnej domácnosti.
Vplyv cien bývania
Jedným z hlavných dôvodov, prečo mladí odkladajú odchod, je rast cien nehnuteľností a nájomného. Tento problém sa v európskom diskurze označuje aj ako „kríza nájomného bývania“.
Počas plenárneho zasadnutia Európskeho parlamentu upozornil na túto tému Thomas Kattnig, spoluspravodajca Európskeho plánu cenovo dostupného bývania. „Bývanie je jadrom spoločnosti a môže spôsobiť veľké škody demokracii. Rámec musíme nastaviť na európskej úrovni so subsidiaritou ako riadiacim princípom,“ vyhlásil. Dokument, ktorý spolupripravoval, vyzýva, aby bolo cenovo dostupné bývanie zakotvené v primárnom práve EÚ, a zároveň žiada Európsku komisiu o vypracovanie akčného plánu na jeho vymáhanie.
Preplnené domácnosti
Mladí ľudia častejšie než celková populácia bývajú v preplnených podmienkach. V roku 2024 takto žila viac než štvrtina mladých Európanov, čo znamenalo nárast o 0,5 percentuálneho bodu oproti roku 2023.
Najnižší podiel zaznamenal Cyprus (iba 4,1 %), zatiaľ čo Rumunsko vykázalo najvyšší podiel, až 58,3 %. Vysoké čísla prevládajú aj v Lotyšsku a Bulharsku, kde v preplnených bytoch býva viac než polovica mladých. V ďalších krajinách ako Litva, Taliansko, Slovensko, Poľsko, Chorvátsko a Grécko tento jav postihuje viac než tretinu mladých obyvateľov.
Najohrozenejšou skupinou sú pritom obyvatelia vo veku 15 až 19 rokov, ktorí bývajú v preplnených domácnostiach najčastejšie.
Finančná záťaž spojená s bývaním
Rok 2024 priniesol aj údaje o tom, akú časť príjmov mladí ľudia vynakladajú na bývanie. Takmer 10 % mladých v EÚ žilo v domácnostiach, ktoré míňali 40 % alebo viac disponibilného príjmu na náklady spojené s bývaním.
Najnižšia miera tzv. nákladového preťaženia bola v Chorvátsku (2,1 %), na Cypre (2,8 %) a v Slovinsku (3,0 %). Naopak, najvyššie hodnoty sa ukázali v Grécku (30,3 %) a v Dánsku (28,9 %).
Trend naznačuje, že v krajinách, kde mladí ľudia odchádzajú z rodičovského domu skôr – napríklad v Dánsku, Holandsku, Švédsku, Nemecku a Fínsku – je aj finančná záťaž spojená s bývaním vyššia. Naopak, štáty ako Cyprus, Chorvátsko a Taliansko, kde mladí zostávajú u rodičov dlhšie, zaznamenávajú nižšie úrovne tohto zaťaženia.
