Na Slovensku sa odchod do penzie pre veľkú časť ľudí neznamená koniec pracovného života. Údaje Eurostatu ukazujú, že až 18,3 % dôchodcov pokračuje v práci v plnom rozsahu a ďalších 6,4 % v obmedzenom režime. Spolu ide o 24,7 % slovenských penzistov — takmer dvojnásobok priemeru Európskej únie, ktorý dosahuje len 13 %.
Napriek tomu, že stále zaostávame za pobaltskými krajinami, kde po odchode do dôchodku zostáva pracovať až polovica ľudí, Slovensko patrí k štátom s vysokým podielom aktívnych seniorov. Píše o tom portál SITA.
Finančný dôvod prevláda nad radosťou z práce
Podľa dát Eurostatu až 30,3 % slovenských dôchodcov priznáva, že zamestnanie po odchode do penzie je pre nich nevyhnutnosťou. Ďalších 31 % označuje prácu popri dôchodku za finančne výhodnú. Naopak, len približne pätina penzistov hovorí o tom, že ich motivuje samotná náplň práce alebo pocit zmysluplnosti.
„Ide o tretie najnižšie číslo v Európskej únii,“ uvádza analytik investičnej platformy Portu Marek Malina. Pre porovnanie, v Dánsku či Nórsku viac než 60 % seniorov pracuje pre radosť a naplnenie, v Českej republike je to takmer polovica. Na Slovensku teda ide prevažne o ekonomickú nutnosť, nie o voľbu.
Rozdiel medzi mzdou a dôchodkom: 550 eur mesačne
Priemerná hrubá mzda na Slovensku dosahuje približne 1 650 eur, čo v čistom predstavuje okolo 1 250 eur. Naproti tomu priemerný starobný dôchodok sotva presahuje 700 eur. Rozdiel viac ako 550 eur mesačne vytvára výrazný tlak na seniorov, ktorí nechcú zažiť prudký pokles životnej úrovne.
„Veľká časť slovenských dôchodcov by dala prednosť oddychu, no finančná realita im to neumožňuje,“ dodáva Malina.
Skorší odchod do penzie v porovnaní s EÚ
Slovenskí muži odchádzajú do dôchodku v priemere v 60,5 roku, ženy ešte skôr — približne v 59,7. Priemer Európskej únie je o viac než rok vyšší. Napríklad na Islande alebo v Dánsku ľudia pracujú bežne až do 65 rokov. Práve skorší vek odchodu na penziu je jedným z dôvodov, prečo majú slovenskí seniori ešte dostatok síl pokračovať v zamestnaní. Napriek tomu prieskum agentúry Ipsos ukazuje, že až dve tretiny Slovákov by najradšej prestali pracovať najneskôr v šesťdesiatke.
Úspory prichádzajú neskoro
Podľa údajov platformy Portu si väčšina Slovákov začína sporiť na dôchodok až okolo štyridsiatky. To je neskôr než v susednom Česku, kde si ženy otvárajú dôchodkové účty približne o dva roky skôr. Kratší čas na tvorbu úspor potom znižuje možnosť preklenúť rozdiel medzi aktívnym príjmom a dôchodkom bez potreby ďalšieho zárobku.
Signál pre štát
Vysoký podiel pracujúcich seniorov vypovedá o viacerých problémoch – od štrukturálnych nedostatkov dôchodkového systému až po nízku mieru úspor a slabšiu životnú úroveň starších ľudí. Slovenský štát tak čelí výzve nielen reformovať penzijný systém, ale aj vytvárať podmienky na dôstojnú a udržateľnú prácu seniorov – ako možnosť, nie nutnosť.
