Slovensko tento rok vybralo na daniach menej, než sa očakávalo, a rozpočtový schodok sa prehlbuje napriek viacerým kolám konsolidácie. Podľa analytikov je za nepriaznivým vývojom kombinácia pomalšieho ekonomického rastu, slabšej efektivity vo výbere daní a rastúcich výdavkov štátnej správy.
Ministerstvo financií však odmieta, že by išlo o zlyhanie. Informuje o tom portál Správy STVR.
Menej daní, pomalší rast a nespokojní analytici
Najnovšie odhady Inštitútu finančnej politiky ukazujú, že výber niektorých daní zaostal za očakávaniami o viac než miliardu eur. Menej sa vybralo najmä na dani z pridanej hodnoty a na dani z príjmu právnických osôb – v oboch prípadoch približne o pol miliardy eur. Napriek tomu by mal štát v roku 2025 získať z daní vyše 46 miliárd eur, čo je historicky vysoká suma. Problém však je, že plánované príjmy boli ešte vyššie.
„Je tam výpadok v stámiliónoch eur a tento výpadok vyplýva predovšetkým z nižších daňových príjmov,“ konštatuje analytik Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Pavol Majher. Ako dodáva, príčinou je pomalší hospodársky rast, ktorý spomalila aj samotná konsolidácia. „Konsolidačný balík znížil ekonomický rast a zníženie hospodárskeho rastu automaticky viedlo aj k zníženiu príjmov zo všetkých daní,“ upozorňuje ekonóm SAV Viliam Páleník.
Podobne situáciu vidí aj analytik Tatra banky Juraj Valachy: „Naša ekonomika rastie pomalšie, rastú pomalšie mzdy aj zamestnanosť. Aj keď ľudia viac spotrebúvajú, vyberáme menej daní. Je to veľmi nepriaznivý stav.“
Ministerstvo sa bráni a spomína globálne príčiny
Ministerstvo financií však odmieta, že by problém spočíval v neefektivite správy daní. Výpadky podľa hovorcov rezortu súvisia najmä s globálnymi vplyvmi – vyššími clami zo strany USA a spomalením európskej ekonomiky. „Rezort financií predstavil Akčný plán boja proti daňovým únikom a ďalšie opatrenia chystá po schválení rozpočtu verejnej správy pre rok 2026,“ uviedol hovorca ministerstva Pavol Kirinovič. Pri DPH majú pomôcť napríklad nové platby cez QR kódy.
Rozpočet krvácajú výdavky a drahý dlh
Ako sme informovali, napriek týmto opatreniam sa rozpočtové problémy prehlbujú. Len v septembri sa deficit štátneho rozpočtu zvýšil o viac než miliardu eur a dosiahol 3,8 miliardy – jednu z najvyšších hodnôt posledných rokov. Kým príjmy rozpočtu vzrástli medziročne o 6,3 % (na 16,9 miliardy eur), výdavky stúpli až o 11 % a prekročili hranicu 19,6 miliardy eur. Najrýchlejšie rastú bežné výdavky štátnej správy – platy, prevádzka úradov či energie – ktoré sa oproti minulému roku zvýšili o takmer dve miliardy eur.
Rastie aj cena obsluhy štátneho dlhu. Náklady na úroky sa medziročne zvýšili o 39 %, čo znamená, že Slovensko platí viac za dlh než investuje do rozvojových projektov. To všetko vytvára tlak na ďalšie úspory. „Aj preto bol ten balíček vyšší, lebo výnos daňových príjmov bol nižší a deficity sú vyššie,“ dodáva Majher.
Aj keď štát vyberá viac daní než v minulosti, vyššie odvody a dane zatiaľ nepriniesli očakávaný efekt. Nové opatrenia, vrátane transakčnej dane, priniesli len zlomok očakávaných príjmov. Zhruba 200 miliónov eur namiesto plánovaných stovák miliónov navyše.
Výsledkom je paradox: občania aj firmy platia viac, ale štát sa ďalej zadlžuje. Kým výdavky rastú, úsporné opatrenia neprinášajú výsledky. Slovensko tak podľa ekonómov stojí pred otázkou, či dokáže udržať verejné financie pod kontrolou bez ďalšej, ešte tvrdšej konsolidácie.
