Slovensko sa opäť ocitlo v nepríjemnej situácii. Hoci vláda už schválila zákon o energopomoci, zdroje na jej vyplatenie zatiaľ nemá. Plán, že pomoc domácnostiam pokryjú eurofondy, padol. Európska komisia (EK) totiž odmietla myšlienku, že by sa energetické dotácie dali zaplatiť z týchto prostriedkov.
Brusel jasne odkázal, že financie z európskych fondov možno využiť len na projekty zamerané na energetickú efektívnosť, obnoviteľné zdroje či modernizáciu budov, nie na kompenzáciu účtov.
Ako uviedla pravda.sk, vláda Roberta Fica pritom celé leto tvrdila, že „tieto výdavky budeme hradiť nie zo štátneho rozpočtu, ale z európskych fondov“. Premiér i ministerka hospodárstva Denisa Saková uisťovali, že pomoc pre 90 percent domácností je plne krytá. Teraz však musia riešiť, kde zohnať až 435 miliónov eur, ktoré boli v rozpočte naplánované ako isté.
Hľadanie plánu B
Ministerstvo hospodárstva tvrdí, že rokovania s Bruselom ešte neskončili. Saková sa odvoláva na prísľub predsedníčky EK Ursuly von der Leyenovej, no zástupcovia Komisie hovoria o niečom inom. Rozpor je aj medzi jednotlivými direktorátmi EK. Kým DG Energy údajne použitie fondov na dotácie povolil, DG Regio má opačný názor. Výsledok? O energopomoci sa opäť len rokuje, a čas aj trpezlivosť ľudí sa krátia.
Rezort preto hľadá alternatívy:
- prehodnotenie eurofondových projektov a ich presmerovanie,
- využitie tzv. decommitmentu – teda nevyčerpaných peňazí,
- financovanie priamo zo štátneho rozpočtu.
Posledná možnosť je však najproblematickejšia. Štát už teraz konsoliduje výdavky o 2,8 miliardy eur a zháňa peniaze z daní či pôžičiek. Ak by mal ešte pridať stovky miliónov na energodotácie, deficit by opäť rástol.
Kto vlastne pomoc potrebuje?
Zákon o energopomoci má nahradiť plošné kompenzácie z minulosti. Nový systém má byť adresný, teda zameraný na domácnosti s nižšími príjmami. Napriek tomu sa má dotácia dotknúť až deväť z desiatich domácností, čo odborníci považujú za prehnané. Podľa analytikov predstava, že 90 percent domácností na Slovensku nie je schopných hradiť štandardné ceny energií, je úplne scestná.
Vláda argumentuje, že bez tejto pomoci by ceny plynu a tepla vzrástli približne o tretinu. No práve tento prístup ekonómovia kritizujú. Upozorňujú, že každoročné dopĺňanie účtov nie je riešenie. Namiesto rozdeľovania peňazí by mal štát podporovať projekty, ktoré znižujú spotrebu energií a zlepšujú efektívnosť budov.
Otáznik nad financiami
Ministerka Saková už pracuje na systéme, ktorý má zabezpečiť vyplácanie pomoci bez podávania žiadostí – štát sám vyhodnotí, kto má na príspevok nárok. Mechanizmus bude rozdelený podľa typu energie:
- pri elektrine a plyne sa zľava premietne priamo do faktúry,
- pri dodávke tepla majú ľudia dostať tzv. energošeky doručené poštou.
Z plánovanej sumy má už 17 miliónov eur smerovať na IT systémy a prevádzku call centier. Zvyšných 420 miliónov by sa malo rozdeliť medzi domácnosti. Ak by všetci dostali rovnakú pomoc, vyšlo by to približne na 233 eur ročne na jednu domácnosť.
Zatiaľ však nie je jasné, či sa vláde podarí nájsť zdroje, z ktorých túto pomoc naozaj vyplatí. Ak Brusel nepovolí použitie eurofondov, všetko ostane na pleciach štátu – a v konečnom dôsledku aj daňových poplatníkov.
