Od roku 2026 sa slovenské domácnosti zrejme budú musieť zaobísť bez štátnej pomoci pri zvýšených splátkach hypoték. V návrhu rozpočtu na budúci rok je totiž výška príspevku nastavená na nulu. Minister financií Ladislav Kamenický tvrdí, že v budúcnosti by mali zodpovednosť prevziať samotné banky, ktoré by sa podľa neho mali spolupodieľať na bonifikácii úverov.
Program vznikol v roku 2023 ako reakcia na prudký rast úrokových sadzieb. Štát sa vtedy snažil zmierniť dopad vyšších splátok na rodiny, ktoré sa obávali, že im hypotéky prerastú cez hlavu. Mechanizmus bol pomerne štedrý – štát mal hradiť až tri štvrtiny zvýšenia splátky, maximálne do 150 eur mesačne.
Pomoc bola určená len pre jednu nehnuteľnosť a najmä pre domácnosti s nižšími príjmami. Mala však obmedzené trvanie – len na jeden rok. Podmienky boli pomerne prísne a mnohí ľudia sa v systéme jednoducho stratili.
Program, ktorý sklamal očakávania
Napriek veľkým sľubom sa program neujal tak, ako vláda očakávala. Ako napísali peniaze.sk, kým rezort financií predpokladal, že o príspevok požiada až 200-tisíc domácností, v skutočnosti ho využilo len približne 35-tisíc.
Dôvodov bolo viacero:
- zložitá byrokracia pri podávaní žiadostí,
- obmedzenia pre domácnosti s vyšším príjmom,
- vylúčenie tých, ktorí refinancovali úver,
- slabá informovanosť a neprehľadné podmienky.
Práve tieto faktory viedli k tomu, že program sa z predvolebného ťaháku stal skôr fiaskom. Štát doň pritom investoval desiatky miliónov eur. Od jeho spustenia v roku 2023 do leta 2024 sa výdavky vyšplhali na približne 40 miliónov.
Priemerná výška mesačného príspevku bola okolo 88 eur, čo znamená, že zvýšenie splátky pri týchto domácnostiach predstavovalo približne 117 eur mesačne.
Banky na ťahu a úroky klesajú
Minister Kamenický už avizoval, že od roku 2026 by mali v podpore pokračovať samotné banky. Tie však s rezortom financií o možnej spolupráci ešte len rokujú. Zatiaľ teda nie je jasné, či a ako budú ľudia môcť v budúcnosti žiadať o podobnú pomoc.
Podľa odborníkov však situácia nie je taká dramatická, ako sa zdala pred dvoma rokmi. Úrokové sadzby totiž postupne klesajú a pohybujú sa okolo 3 %, čo je úroveň bežná v celej eurozóne.
Národná banka Slovenska dlhodobo upozorňovala, že väčšina dlžníkov zvládne zvýšené splátky aj bez zásahu štátu. Zrušenie pomoci tak môže byť pre mnohých prekvapením, no zároveň odrazom reality, že trh s hypotékami sa postupne stabilizuje. Štát sa preto rozhodol ustúpiť a prenechať iniciatívu finančným inštitúciám.
