Európska únia pripravuje jeden z najväčších rozpočtov vo svojej histórii. Pre roky 2028 až 2034 plánuje finančný rámec v hodnote približne dvoch biliónov eur. Cieľom je posilniť investície do kľúčových oblastí obrany, inovácií, výskumu, digitalizácie či energetickej bezpečnosti. Zároveň sa kladie dôraz na väčšiu flexibilitu, aby EÚ dokázala rýchlo reagovať na krízové situácie a geopolitické zmeny.
Nový rozpočet má však priniesť aj zásadnú zmenu vo financovaní. Európska komisia chce znížiť závislosť od príspevkov členských krajín a získať časť zdrojov priamo z aktivít firiem pôsobiacich v EÚ. Práve preto prichádza s návrhom novej dane, ktorá má byť podľa Bruselu spravodlivejšia a udržateľnejšia než doterajší systém.
Daň z obratu pre veľké spoločnosti
Najdiskutovanejšou súčasťou návrhu je zavedenie dane z obratu pre veľké firmy. Platiť by ju mali všetky spoločnosti, ktoré dosiahnu ročný obrat nad 100 miliónov eur – bez ohľadu na to, či ich centrála sídli v EÚ alebo mimo nej. Tento nový „európsky zdroj“ má priniesť približne 6,8 miliardy eur ročne, ktoré poputujú priamo do rozpočtu Únie.
Ako uviedol Finreport.sk, podľa návrhu by mohla mať daň progresívny charakter, teda čím vyšší obrat, tým vyššia sadzba. Cieľom je, aby sa viac prispôsobila reálnej sile jednotlivých podnikov a zároveň neohrozila menšie či menej ziskové segmenty trhu. Komisia zároveň uvažuje o určitých odpočítateľných položkách, ktoré by mali zohľadniť náklady a špecifiká jednotlivých odvetví.
Z novej dane by mali byť vyňaté verejné inštitúcie, neziskové organizácie a medzinárodné združenia. Ide teda najmä o opatrenie, ktoré má zasiahnuť veľké korporácie a nadnárodné podniky.
Medzi základné fakty, ktoré z návrhu vyplývajú:
- daň sa má týkať firiem s obratom nad 100 miliónov eur,
- ročný výnos pre rozpočet EÚ sa odhaduje na takmer 7 miliárd eur,
- opatrenie má znížiť závislosť Únie od príspevkov členských krajín,
- sadzby by mohli byť progresívne, teda odstupňované podľa výšky obratu.
Slovenské firmy medzi dotknutými
Podľa odhadov sa nová daň dotkne aj niekoľkých stoviek slovenských podnikov. V zozname potenciálne zasiahnutých firiem sa nachádzajú mená ako Volkswagen Slovakia, Kia Slovakia, Slovnaft, Lidl, Slovenské elektrárne či SPP. Spolu ide približne o 377 spoločností, ktoré na Slovensku dosahujú obrat nad stanovenú hranicu.
Tieto firmy patria k najväčším zamestnávateľom a významným hráčom v národnej ekonomike. Ak by nová daň vstúpila do platnosti, mohla by mať dopad nielen na ich hospodárenie, ale aj na širšie trhové prostredie. Niektoré podniky by mohli pristúpiť k optimalizácii nákladov, iné by časť daňového bremena preniesli na konečných spotrebiteľov.
Odborníci zároveň upozorňujú, že:
- vyššie daňové zaťaženie môže ovplyvniť konkurencieschopnosť,
- niektoré firmy môžu zvažovať presun výroby mimo EÚ,
- v krajinách s nižšou cenovou úrovňou môže mať rovnaká daň odlišný dopad.
Reforma, ktorá rozdeľuje členské štáty
Aby nová daň začala platiť, musia ju jednohlasne schváliť všetky členské štáty. Už teraz sa však očakáva odpor zo strany niektorých ekonomicky silných krajín, ako sú Nemecko, Holandsko, Švédsko, Fínsko či Rakúsko. Tieto štáty patria medzi najväčších prispievateľov do rozpočtu EÚ a obávajú sa, že daň môže oslabiť pozíciu ich priemyslu.
Európska komisia argumentuje, že ide o spôsob, ako dlhodobo stabilizovať financie Únie po sérii kríz, vrátane pandémie či energetických výkyvov. Cieľom je vytvoriť finančne nezávislejší rozpočet, ktorý nebude tak veľmi závisieť od politických rozhodnutí jednotlivých vlád.
Nový návrh tak vyvoláva vášnivú diskusiu naprieč kontinentom. Pre EÚ ide o krok smerom k väčšej finančnej samostatnosti, pre podniky však o potenciálne nové výzvy a náklady, ktoré môžu zmeniť spôsob, akým fungujú na európskom trhu.
