Štátna pokladnica sa po desiatich mesiacoch tohto roka prepadla do ešte hlbšej straty, než ministerstvo financií očakávalo. Hoci sa daňové príjmy zvyšujú, výdavky rastú dvojnásobným tempom. Deficit štátneho rozpočtu je medziročne vyšší až o tretinu.
Schodok štátneho rozpočtu ku koncu októbra dosiahol 4,67 miliardy eur, čo znamená zhoršenie hospodárenia o 1,27 miliardy eur v porovnaní s minulým rokom. Len v samotnom októbri sa deficit prehĺbil o ďalších 900 miliónov eur. Vyplýva to z údajov, ktoré zverejnilo Ministerstvo financií SR. Informuje o tom portál oPeniazoch.
Príjmy rastú, no za plánom zaostávajú
Na prvý pohľad sa môže zdať, že príjmy štátu rastú solídnym tempom. Celkové príjmy boli v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka vyššie o 1,24 miliardy eur, teda o 6,6 percenta, a dosiahli rekordných 20,05 miliardy eur. Po druhej vlne konsolidačných opatrení, vrátane zvýšenia DPH, sa daňové príjmy zvýšili o 1,82 miliardy eur, čo predstavuje medziročný rast o 12,2 percenta.
Najviac rástla daň z pridanej hodnoty (+625,3 mil. eur), daň z príjmov právnických osôb (+231,6 mil. eur) či daň z príjmov fyzických osôb (+494,4 mil. eur). Zvýšil sa aj výber osobitného odvodu z regulovaných odvetví (+103,8 mil. eur) a solidárneho príspevku z ropných a energetických činností (+39,6 mil. eur).
Napriek tomuto rastu však celkový výber daní zaostáva za rozpočtovým plánom. Kým štandardne štát do októbra vyberie približne 80 percent ročne plánovaných daňových príjmov, tento rok je to len 75 percent. Odhady hovoria, že do konca októbra sa na daniach vybralo o vyše miliardu eur menej, než ministerstvo očakávalo.
Transakčná daň nenaplnila očakávania
Symbolom tohtoročných zlyhaní je podľa analytikov práve daň z finančných transakcií. Ministerstvo financií pôvodne predpokladalo, že do štátnej pokladnice prinesie až 700 miliónov eur. Po zohľadnení neskoršieho zavedenia (od apríla) rezort upravil odhad na približne 500 miliónov, no aktuálny výber dosahuje iba 251,8 milióna eur – teda výrazne menej, ako sa očakávalo.
Naopak, príjmy z európskych fondov klesli o 1,16 miliardy eur (-45,5 %). Mierne pozitívny efekt zaznamenali prostriedky z Plánu obnovy a odolnosti, ktoré priniesli 626,4 milióna eur – hoci minulý rok sa tieto peniaze ešte nečerpali.
Výdavky štátu lámu rekordy
Výdavky štátu rástli omnoho rýchlejšie než príjmy. Medziročne stúpli o 11,3 percenta, teda o 2,51 miliardy eur, a dosiahli rekordných 24,72 miliardy eur. Najväčší podiel na tomto náraste má položka „ďalšie výdavky štátneho rozpočtu“ – teda všetko od platov štátnych zamestnancov po bežnú prevádzku úradov. Táto kategória sa zvýšila až o 12,6 percenta, teda o takmer dve miliardy eur, na 17,57 miliardy eur.
Pri výdavkoch spojených s eurofondmi štát naopak ušetril – klesli o 666,2 milióna eur (-30,5 %). V rámci Plánu obnovy však výdavky na projekty prudko stúpli – až o 1,02 miliardy eur, čo predstavuje nárast o 270 percent. Slovensko tiež zaplatilo do rozpočtu EÚ viac – konkrétne o 120,7 milióna eur (+18,1 %).
Kto zaplatí účet za rastúci deficit?
Otázka, ako štát pokryje narastajúci deficit, sa stáva čoraz naliehavejšou. Podľa prieskumov by občania skôr prijali úsporné opatrenia vo verejnej správe, no vláda zatiaľ naznačuje, že konsolidácia bude pokračovať najmä cez vyššie dane a odvody.
Minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) už v minulosti naznačil, že ďalšie zvyšovanie daní sa nevylučuje, ak sa príjmy nebudú vyvíjať podľa plánu. Premiér Robert Fico (Smer-SD) však opakovane zdôrazňuje, že vláda nechce „šetriť na ľuďoch“.
