Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v sobotu oznámil, že na príkaz prezidenta Vladimira Putina pracuje na príprave návrhov na možné obnovenie skúšok jadrových zbraní, informovala ruská štátna tlačová agentúra TASS. TASR správu prevzala z agentúry Reuters.
„Pokiaľ ide o pokyn prezidenta Vladimira Putina na zasadnutí Bezpečnostnej rady z 5. novembra, bol prijatý na vykonanie a pracuje sa na ňom. Verejnosť bude o výsledkoch informovaná,“ vyhlásil Lavrov. Ruský prezident v stredu nariadil vypracovanie návrhov pre obnovenie skúšok jadrových zbraní ministrom zahraničných vecí a obrany a najvyšším vojenským a bezpečnostným predstaviteľom.
Svoje nariadenie vydal Putin v reakcii na oznámenie amerického prezidenta Donalda Trumpa, podľa ktorého USA obnovia testovanie jadrových zbraní. Lavrov v sobotu tiež potvrdil, že Rusko nedostalo od USA žiadne vysvetlenie týkajúce sa Trumpovho príkazu, uvádza TASS.
Putin tvrdí, že Rusko vždy striktne dodržiavalo svoje záväzky vyplývajúce zo Zmluvy o úplnom zákaze jadrových skúšok (CTBT). Ak by Spojené štáty alebo akákoľvek iná jadrová veľmoc začali skutočne opäť testovať jadrové zbrane, Rusko by podľa Putina začalo tiež.
Trump minulú nedeľu v rozhovore pre televíziu CBS News vyhlásil, že Peking aj Moskva podľa neho jadrové testy vykonávajú, len o tom nehovoria.
Americký prezident v stredu počas prejavu na Americkom obchodnom fóre v Miami vyhlásil, že „možno“ s Čínou a Ruskom pracuje na pláne denuklearizácie. Uviedol to bez ďalších podrobností. Bývalý Sovietsky zväz vykonal poslednú jadrovú skúšku v roku 1990, Spojené štáty v roku 1992, Čína a Francúzsko v roku 1996.
Je späť v hre?
Nedávno sme vás informovali o tom, ako sa Sergej Lavrov po diplomatickom fiasku začal vytrácať z verejných vystúpení. Ruské médiá The Moscow Times a Kommersant upozornili, že šéf diplomacie bol naposledy videný na verejnosti koncom októbra – a odvtedy z informačného priestoru prakticky zmizol. Na jeho neprítomnosť upozornila aj agentúra Nexta, podľa ktorej „jeho posledné verejné vyhlásenia pochádzajú z konca októbra“.
Lavrov chýbal aj na štvrtkovom dôležitom zasadnutí Bezpečnostnej rady Ruska, ktoré osobne viedol prezident Putin. Išlo o prvé stretnutie tohto orgánu po explóziách troch vetiev strategického ropovodu pri Moskve. Hoci denník Kommersant s odvolaním sa na svoje zdroje uviedol, že Lavrovova absencia bola „dohodnutá vopred“, zostal jediným stálym členom rady, ktorý sa zasadnutia nezúčastnil.
Putin počas rokovania nariadil príslušným inštitúciám – od ministerstva obrany až po civilné agentúry – „zhromaždiť ďalšie informácie o otázke možného obnovenia jadrových testov, analyzovať ich a pripraviť návrhy pre Bezpečnostnú radu“.
Ďalším signálom Lavrovovho ústupu z popredia je aj zmena v zložení ruskej delegácie na nadchádzajúcom summite G20. Po prvý raz ju nepovedie on, ale Maxim Oreškin, zástupca vedúceho prezidentskej administratívy. Rozhodnutie podľa hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova osobne prijal prezident Putin.
Ruský vodca sa na summite opäť nezúčastní – Juhoafrická republika totiž podpísala Rímsky štatút, a teda by bola povinná Putina zadržať na základe zatykača Medzinárodného trestného súdu (ICC). V minulosti v takýchto prípadoch krajinu tradične zastupoval práve Lavrov.
Fiasko v rokovaniach s USA
Podľa informácií Bloombergu a ruských médií je Putinovo ochladenie voči Lavrovovi spojené s jeho neúspešným rozhovorom s americkým ministrom zahraničných vecí Marcom Rubiom. Telefonát z 20. októbra mal pripraviť pôdu pre plánované stretnutie medzi Putinom a prezidentom Donaldom Trumpom v Budapešti.
Lavrov verejne tvrdil, že rokovania prebiehali „naozaj dobre“, no Rubio mal opačný dojem. Ako uvádza Bloomberg, odporučil Trumpovi, aby summit zrušil – Moskva vraj „žiadala priveľa“ a odmietla pristúpiť na prímerie na Ukrajine. Následne Washington uvalil nové sankcie na ruské ropné giganty Rosnefť a Lukoil.
Po fiasku s americkou stranou Lavrov znovu pritvrdil vo svojej rétorike, keď označil vládu v Kyjeve za „nacistický režim“ a vyzval na riešenie „základných príčin konfliktu“. Podľa pozorovateľov tým však situáciu len ešte viac zhoršil a prispel k rastúcej nespokojnosti v Kremli.
