Európa čelí rastúcim hrozbám z východu a podľa náčelníka francúzskeho generálneho štábu Fabiena Mandona sa musí pripraviť na možný ozbrojený konflikt s Ruskom. Moskva reorganizuje svoju armádu, zatiaľ čo Západ podľa generála stráca ostražitosť a jednotu.
Francúzsky generál varuje, že vojenské zrážky medzi Ruskom a krajinami NATO môžu prísť skôr, než si Európa dokáže predstaviť. „Rusko sa reorganizuje, aby bolo schopné bojovať proti NATO. Aj my musíme byť pripravení,“ povedal Mandon v rozhovore pre denník Ouest-France, ako citovala agentúra Anadolu.
Historický kontext a ruské ambície
Podľa Mandona posledné roky ukazujú jasný trend ruských agresií. „V roku 2008 napadli Gruzínsko, v roku 2014 obsadili Krym a v roku 2022 zaútočili na Ukrajinu. Z pohľadu Moskvy je Európa slabá,“ vysvetlil. Podobné závery potvrdzujú aj spravodajské služby USA, Nemecka a Veľkej Británie.
Generál upozorňuje, že ruská stratégia presahuje klasické vojenské operácie. „Takáto vojna si vyžaduje viac než len zbrane – potrebuje jednotu krajiny. Putin vie, že naša sila spočíva v súdržnosti. Ak nás rozdelí, môže zvíťaziť,“ dodal.
Hybridné hrozby a testovanie Západu
Mandon tiež upozornil na hybridné operácie Kremľa, ktoré využívajú západné slabiny. Ide o kombináciu dezinformačných kampaní, kyberútokov a ďalších nenásilných metód na oslabenie spoločenskej odolnosti.
„Rusko sa učí z našich slabín a dokáže ich cielene využívať,“ varoval generál, pripomínajúc, že hrozby nie sú len hypotetické, ale reálne a prebiehajú aj v civilnej sfére.
Varovania pred eskaláciou
Upozornenia Fabiena Mandona nie sú prvé. Už v októbri počas vystúpenia v obrannom výbore francúzskeho Národného zhromaždenia vyhlásil, že „Rusko môže byť v pokušení pokračovať vo vojne na európskom kontinente“.
Jeho slová nadväzujú na znepokojenie vo vojenských kruhoch NATO a v Bruseli. Európska komisia začiatkom októbra predstavila plán, ktorý má členské štáty pripraviť na možný konflikt do roku 2030. Dokument označuje „militarizované Rusko“ za dlhodobú hrozbu pre bezpečnosť kontinentu.
Posilnenie obrany a mobilizácie
Niektoré európske krajiny už prijímajú konkrétne opatrenia. Nemecko, Poľsko či Fínsko posilňujú obranné rozpočty a obnovujú mobilizačné plány. Mandon zdôraznil, že čas na prípravu sa kráti a Európa musí konať rýchlo.
„Ak chceme odvrátiť budúcu vojnu, musíme ju brať ako možnosť, nie len ako hypotézu,“ uzavrel francúzsky náčelník generálneho štábu.
Nemecko čelí prílevu mladých Ukrajincov
Odkedy ukrajinská vláda v lete umožnila mladým mužom opäť vycestovať do zahraničia, Nemecko registruje prudký nárast príchodov z tejto krajiny. Kým v polovici augusta prekročilo nemecké hranice len niekoľko desiatok Ukrajincov vo veku 18 až 22 rokov, v septembri ich bolo už viac ako tisíc a v októbri počet stúpol až na 1 800 týždenne.
Predstavitelia Kresťansko-sociálnej únie (CSU), ktorá je súčasťou nemeckej vlády, upozorňujú, že ide o trend, ktorý si vyžaduje zásah. Bavorský premiér Markus Söder vyhlásil, že rastúci prílev mladých Ukrajincov treba obmedziť a že Berlín spolu s Európskou úniou by mali tlačiť na Kyjev, aby opäť zaviedol prísnejšie pravidlá pre vycestovanie. Podľa neho nie je správne, že Nemecko prijíma čoraz viac mladých mužov, ktorí by namiesto toho mali pomáhať pri obrane svojej vlasti, uvádza denník Pravda.
Söder pripomenul, že Nemecko Ukrajinu dlhodobo podporuje – vojenskou, finančnou aj humanitárnou pomocou – no Kyjev musí niesť aj vlastnú zodpovednosť. Ak sa situácia nezmení, navrhuje, aby sa na úrovni Európskej únie zvážilo sprísnenie pravidiel pre dočasnú ochranu ukrajinských utečencov.
Podobných názorov je viacero
Tento mechanizmus bol vytvorený ešte v roku 2001, no prvýkrát ho Brusel aktivoval až po začiatku ruskej invázie v marci 2022. Vďaka nemu Ukrajinci v členských krajinách EÚ získali dočasný pobyt, prístup k práci, sociálnym dávkam a vzdelávaniu. Pôvodne malo opatrenie platiť rok, no EÚ ho predĺžila až do marca 2027.
Söderov postoj zdieľajú aj ďalší členovia nemeckej vládnej koalície. Poslanec CDU Jürgen Hardt pre portál Politico uviedol, že Nemecko nemá záujem, aby mladí Ukrajinci žili v zahraničí namiesto toho, aby bránili svoju krajinu. Novela ukrajinského zákona podľa neho vyvolala neželaný migračný trend, ktorý treba zastaviť.
Po vypuknutí vojny mohli Ukrajinci vo veku 18 až 60 rokov prekročiť hranice len vo výnimočných prípadoch. Neskôr Kyjev znížil hranicu brannej povinnosti z 29 na 27 rokov, no napriek tlaku západných spojencov prezident Volodymyr Zelenskyj odmietol povolávať mužov mladších ako 23 rokov. V auguste však vláda uvoľnila pravidlá a umožnila mužom od 18 do 22 rokov vycestovať – oficiálne preto, aby mohli študovať v zahraničí a po návrate prispieť k rozvoju krajiny. Zároveň argumentovala snahou udržať rodiny pohromade.
