Kalifornia, finančne najsilnejší štát v USA a centrum svetového technologického priemyslu, zvažuje krok, ktorý by mohol prelomiť doterajšie daňové zvyklosti v krajine. V roku 2026 by sa voliči mali vyjadriť k návrhu na jednorazové zdanenie najmajetnejších obyvateľov. Cieľom je päťpercentný odvod z čistého bohatstva zhruba dvoch stoviek miliardárov, ktorí v štáte žijú.
Podľa údajov, na ktoré upozornil portál Yahoo Finance, iniciátori očakávajú, že štát by získal približne 100 miliárd dolárov. Tento balík by mal vyplniť rozpočtové diery vzniknuté po masívnych federálnych škrtov v zdravotníctve a vzdelávaní. Kritici však tvrdia, že Kalifornia riskuje odchod ekonomickej špičky, čím by mohla ohroziť vlastnú budúcnosť.
Kto návrh presadzuje?
Podnet prichádza z prostredia silného odborového zväzu SEIU, ktorý združuje viac ako dva milióny pracovníkov. Odbory upozorňujú, že Kalifornia čelí výraznému výpadku federálnych financií po tom, čo administratíva Donalda Trumpa prijala rozsiahle úsporné opatrenia v sociálnych a zdravotných programoch. Štát tak podľa nich môže každoročne prísť o desiatky miliárd dolárov, čo sa prejaví najmä v obmedzenom prístupe k zdravotnej starostlivosti a v znižovaní podpory pre školy.
Šéf SEIU Dave Regan vysvetľuje, že bez novej formy príjmov sa Kalifornia dostane do situácie, keď veľká časť obyvateľov nebude mať dostupnú liečbu ani základnú oporu v sociálnych službách. Tvrdí, že ak sa nič nezmení, môže to viesť k závažným sociálnym následkom a nárastu ľudských tragédií.
Z navrhovanej dane by boli vyňaté len nehnuteľnosti, no väčšina investičného majetku – od podielov v technologických firmách až po finančné portfóliá – by spadala pod nový odvod. Daň má byť splatná počas piatich rokov a sprevádzaná kontrolnými mechanizmami, ktoré majú minimalizovať možnosti únikov.
Kto by zaplatil najviac?
Kalifornia je sídlom viacerých extrémne bohatých osobností. Štyria z nich – Mark Zuckerberg, Jensen Huang, Larry Page a Sergey Brin – vlastnia spolu viac než 840 miliárd dolárov. Ak by návrh získal podporu voličov, len z majetku tejto štvorice by štát zinkasoval okolo 40 miliárd dolárov.
Podľa ekonóma Emmanuela Saeza z Kalifornskej univerzity ide o zásah, ktorý je v pomere k bohatstvu miliardárov relatívne mierny, no zároveň dostatočne účinný na to, aby financoval programy dôležité pre dlhodobý rozvoj štátu.
Ekonomickí analytici však upozorňujú na riziko, že jednorazová daň môže byť ďalším impulzom pre presun najbohatších obyvateľov do iných častí USA. Nejde o hypotetický scenár. Už pred niekoľkými rokmi opustil Kaliforniu napríklad Elon Musk, ktorý presunul sídlo SpaceX do Texasu a kritizoval kalifornské regulácie ako neúnosné.
Podobné rozhodnutia zo strany ďalších miliardárov by mohli znamenať odchod pracovných miest, pokles investícií a oslabenie inovačného prostredia.
Aby sa návrh dostal na hlasovací lístok, organizátori musia zozbierať minimálne 870 tisíc podpisov. Ak sa to podarí, Kalifornčania budú o dani rozhodovať v novembri 2026. V prípade schválenia začne platiť od roku 2027. Dôsledky môžu byť výrazné: buď posilnia stabilitu verejných financií, alebo zrýchlia odliv ekonomicky kľúčových osobností.
Aký dopad môže mať rozhodnutie na svet?
Kalifornia je jedným z najvplyvnejších ekonomických centier planéty. Prijatie majetkovej dane na jej území môže povzbudiť ďalšie štáty či krajiny k tomu, aby uvažovali o podobných opatreniach. Zároveň pôjde o test, aký silný je globálny trend mobilného bohatstva a či vlády dokážu presadiť prísnejšie zdaňovanie bez toho, aby stratili najväčších investorov.
Päťpercentná jednorazová daň na majetok ultrabohatých predstavuje jeden z najodvážnejších pokusov o reformu zdaňovania v modernej ére. Jej výsledky môžu výrazne preformátovať nielen kalifornskú politiku, ale aj širšiu diskusiu o tom, ako spravodlivo a efektívne zdaňovať extrémne bohatstvo.
