Prezidentka Medzinárodného olympijského výboru Kirsty Coventryová (42) avizovala už pri nástupe do funkcie zmenu – a teraz ju začína zhmotňovať. Hovorí sa o príprave pravidiel, ktoré by zakázali transsexuálom (najmä tým, ktorí boli narodení ako muži) súťažiť v „ženskej“ kategórii. Podľa nej je to krok ku „skutočnej spravodlivosti“ – ženský šport musí byť chránený.
V súčasnosti o tejto veci rozhodujú jednotlivé športové federácie, no nové vedecké štúdie predložené MOV naznačujú, že športovci narodení ako muži si môžu zachovávať výhodu aj po medikácii (napr. znížení testosterónu). Coventryová preto argumentuje takto: „Musíme nastoliť spravodlivosť, a preto musíme ochrániť ženskú kategóriu.“
Coventryová plánuje predložiť návrh plošného zákazu už budúci rok. Navyše podľa jej slov sa pripravujú legislatívne zmeny, ktoré sa neobmedzia len na niekoľko športov. Vzhľadom na blížiace sa Zimné olympijské hry (február 2026 v Taliansku) však zostáva otvorená otázka, či MOV stihne tieto pravidlá uzákoniť včas.
Prečo MOV volá po takom prísnom zákaze?
- Vedecký argument: Jedna z hlavných zložiek rozhodnutia MOV sú štúdie, ktoré naznačujú, že i po znížení hladiny testosterónu trans muži (preoperovaní muži) môžu mať fyziologickú výhodu oproti cisgender ženám.
- Etický argument: Coventryová a jej tím tvrdia, že šport musí zostať fér. Ženské kategórie by mali chrániť ženy narodené ako ženy, aby boli súťaže „rovné“ a spravodlivé.
- Regulačný tlak: Doteraz mal každý športový zväz vlastné pravidlá. MOV však argumentuje, že jednotné globálne pravidlo zabezpečí konzistentnosť a vylúči nekalé praktiky.
Prípady transgender či DSD športovkýň – prečo je to komplikované
Téma „trans v športe“ nie je nová – a známych prípadov je viacero. Uvádzame niektoré z nich na ilustráciu komplexnosti:
- Lia Thomas – americká plavkyňa, ktorá bola prvou transgender ženou, ktorá vyhrala NCAA Division I titul. Jej nominácia vyvolala rozsiahlu diskusiu o výhodách a spravodlivosti v plávaní.
- Laurel Hubbard – novozélandska vzpieračka, ktorá sa stala prvou otvorene transgender ženou, ktorá nastúpila na letné olympijské hry.
- Maria José Martínez Patiño – španielska prekážkarka, ktorá sa v 80. rokoch stala symbolom odhalení pri overovaní pohlavia. Jej prípad poukazuje na historické a komplexné témy súvisiace s chromozómovými rozdielmi a testami pohlavia.
Tieto prípady ukazujú, že téma nie je čierno-biela – nejde len o trans ženy, ale často aj o športovkyne s rôznymi genetickými alebo hormonálnymi vzácnosťami.
Kto je Imane Khelif a prečo je jej meno v centre pozornosti?
Jedným z najvýraznejších prípadov je Imane Khelif, alžírska boxerka, ktorá získala zlatú medailu na Olympijských hrách v Paríži 2024. Jej príbeh sa stal kontroverzným, keď sa objavili tvrdenia o “nejasnostiach” ohľadom jej pohlavia.
Čo sa o nej hovorí:
- Khelif súťažila ako žena, má rodný záznam ženy a športový pas na ženské meno.
- V roku 2023 IBA (Medzinárodná boxerská asociácia) ju vylúčila zo Svetového šampionátu, údajne pre „nezodpovedajúce hladiny testosterónu“.
- Potom sa objavili správy, že testy ukázali prítomnosť XY chromozómov, čo IBA použila ako argument.
- IMO a IOC však uvádzajú, že Khelif je “cisgenderová” žena. IOC uviedol, že sa narodila ako žena, žila ako žena, má ženský pas a neidentifikuje sa ako trans.
- Nové pravidlá World Boxing (od 2025) ju nútia absolvovať testy na “pohlavie pri narodení”: PCR test z génu SRY na prítomnosť Y chromozómu.
- Khelif reagovala na obvinenia s odhodlaním: „Som žena ako každá žena … narodila som sa ženou a žijem ako žena.“
- Medzitým sa objavilo obvinenie („leaked medical report“), že má mužské chromozómy, čo vyvolalo ďalšiu vlnu debát.
Je to komplikovaný a citlivý prípad, pretože nejde len o trans tému – Khelif mohla mať poruchu sexuálneho vývoja (DSD), čo je biologická varianta, a nie nevyhnutne “preoperovaný transsexuál”.
Čo to znamená v kontexte plánovaného zákazu od MOV?
- Princíp „ochrany ženskej kategórie“: Coventryová a MOV argumentujú, že ženy, ktoré sa narodili ako ženy, musia mať “férový priestor” v športoch. Pre nich je prípad ako Khelif (DSD alebo iné biologické rozdiely) veľmi citlivý – či už ako precedens, alebo ako výnimka, ktorú nemožno spravidelniť.
- Regulačný rámec: Ak MOV presadí plošný zákaz, bude musieť definovať veľmi jasné kritériá: Kto sa počíta ako “žena pri narodení”? Čo s DSD športovkyňami? Ako budú testy prebiehať?
- Vedecké a etické dilemy: Pre federácie bude výzvou nastaviť pravidlá, ktoré sú vedecky obhájiteľné (napr. hormonálne a genetické testovanie), no zároveň eticky citlivé a rešpektujúce osobné práva športovkýň.
- Politický a mediálny tlak: Takéto regulácie budú čeliť kritike z viacerých strán – jednak od aktivistov trans práv, jednak od športovkýň s DSD. Pomerne rýchlo sa môže stať téma politickou a kultúrnou.
Krok MOV s plánom plošného zákazu preoperovaných športovkýň je bezprecedentný a výrazne mení pravidlá hry. Coventryová sa snaží nastaviť nové parametre spravodlivosti, no čelí náročnej úlohe: vytvoriť pravidlá, ktoré budú vedecky podložené, ale zároveň spravodlivé a citlivo nastavené.
Prípady ako Imane Khelif či historické kontroverzie s Laurel Hubbard, Lia Thomas alebo Martine Delaney ukazujú, že nejde len o ideológiu – ide o reálne osoby so silnými príbehmi, ktorých život a kariéra sú v strede globálneho boja o definíciu ženskosti v športe.
Ak sa MOV podarí svoj zámer presadiť, športový svet čaká nová éra, kde sa bude rozhodovať nielen o tom, kto môže súťažiť v ženských kategóriách, ale aj o tom, čo znamená byť “žena” v 21. storočí.
