Fyzické útoky, vulgárne nadávky, šikana a dokonca vražda. To, čo sme poznali z amerických filmov a zahraničných správ, máme u nás doma. Pravicový extrémizmus, konšpirácie v online svete a nenávisť voči inakosti často vedú mladých ľudí ku krajným riešeniam.
Radikalizáciu mladých ľudí zaregistrovali takmer na celom svete. Frustráciu z covidového obdobia vystriedala dezilúzia z ekonomického nedostatku, strachu z vojny, ktorá opäť prišla na európsky kontinent aj silný pocit nespravodlivosti.
„Mladí ľudia sa radikalizujú, keď sa cítia neviditeľní, frustrovaní a bez zmysluplného priestoru na vyjadrenie,“ myslí si komisár pre deti Jozef Mikloško.
K tomu pridajme vysokú nezamestnanosť mladých v niektorých regiónoch, takmer nulovú perspektívu bývania, zadlženosť v rodinách a pocit bezmocnosti, lebo štát im nič neponúka.
„Čím ďalej, tým viac mladých ľudí sa cíti ohrozených. Pocit bezpečia a ich duševné zdravie klesá a z tohto pocitu ohrozenia potom idú do problémov,“ vysvetľuje Jozef Mikloško.
Na zvyšujúcu sa radikalizáciu neupozorňuje len komisár pre deti a viaceré občianske združenia, ktoré sa zaoberajú psychickým zdravím. Podporu našli u ministra školstva Tomáša Druckera (Hlas-SD). Aj on si uvedomuje vážnosť situácie: „Má negatívny dosah nielen na samotných mladých, ale aj na celú spoločnosť, ohrozuje jej bezpečnosť i súdržnosť…my nemôžeme nechať mladých napospas radikalizácii.“
Potrebujeme spoločný a účinný postup
Problém radikalizácie sa snažili riešiť viaceré rezorty samostatne, ale spoločný koordinovaný postup zatiaľ chýba. Posun mal priniesť okrúhly stôl ministrov školstva, vnútra, spravodlivosti a odborníkov: “Na dnešnom okrúhlom stole sme sa zhodli, že doterajšie kroky, akokoľvek dobré, nestačia, potrebujeme ich zintenzívniť a najmä prepojiť a realizovať priamo v teréne…pomenovali sme si, v čom sme slabí a že musíme konať veľmi rýchlo,“ zhodnotil na tlačovej besede minister školstva.
Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD) potvrdil, že radikalizácia je dnes svetový, európsky a už aj slovenský trend. Alarmujúca je skutočnosť, že radikalizáciou nie sú ohrození len tínedžeri, ale aj menšie deti.
„Budúcnosť Slovenska sedí v školských laviciach, preto jej musíme pomáhať a chrániť ju…Ten najpálčivejší problém pociťujeme na východnom Slovensku,” zhodnotil minister vnútra. Najhoršie je na tom Prešovský kraj a hneď za ním nasleduje Košický kraj.
Účastníci okrúhleho stola sa zhodli na tom, že ak má ich úsilie priniesť výsledky, musia postupovať koordinovane.
„Toto je jedna z prioritných úloh, nájsť spôsob, ako zastrešiť a koordinovať jednotlivé aktivity tak, aby priniesli synergický efekt,“ podčiarkol minister spravodlivosti Boris Susko (Smer-SD).
Vznikne strešný orgán
Vzniknúť by mal centrálny, zastrešujúci orgán, ktorý bude prepájať jednotlivé činnosti. Odborníci z praxe volajú aj po účinnej prevencii.
„Investíciou do nej vytvárame alternatívy pre napĺňanie potrieb mladých ľudí, tak, aby tie potreby nemuseli napĺňať formou radikalizácie,“ zhrnul riaditeľ Ligy za duševné zdravie Juraj Vršanský.
Osobitnú kapitolu predstavuje online prostredie, ktoré je na radikalizáciu živnou pôdou. Koordinovaný postup a prevencia sú v tomto prípade kľúčové: „…aby sme, tak ako doteraz, nemuseli skôr plátať diery v systéme, ktorý je, existuje, ale prirodzene, má slabé miesta,“ povedal riaditeľ občianskeho združenia Ipčko Marek Madro.
„Aj preto je dôležité, že sme si na dnešnom okrúhlom stole povedali, čo sme urobili, v čom musíme pridať, čo ešte nie je podchytené,“ skonštatoval minister vnútra Matúš Šutaj Eštok. Ďalší okrúhly stôl o radikalizácii mladých by sa mal konať práve na jeho rezorte.
