Najväčší prepad tržieb za 20 rokov. Slovenskú železničnú sieť drví zdrvujúca kombinácia európskych nariadení a vojnového konfliktu. Štátna spoločnosť ZSSK Cargo ohlásila katastrofický pokles príjmov, pričom strata sa šplhá k neuveriteľným 70 miliónom eur.
Slovenské vlakové spoje prežívajú v posledných mesiacoch mimoriadne náročné obdobie. K ich chronickým problémom sa najnovšie pridalo niečo, čo nedokážu ovplyvniť: drastický úbytok nákladnej prepravy.
Podľa Asociácie železničných dopravcov Slovenska (AROS) sa tento pád dotýka úplne každého, kto využíva trate. Štátny prepravca ZSSK Cargo nedávno verejne priznal, že sa ocitol v bezprecedentnom poklese ziskov – prepad je až desaťkrát horší než minuloročná strata necelých sedem miliónov eur, čo predstavuje najvážnejšiu situáciu za ostatné dve dekády, píše portál Pravda.
Bruselský bič zvaný Green Deal
Vedenie Carga vidí hlavného vinníka v Zelenej transformácii ekonomiky EÚ. Tento radikálny plán, známy ako Green Deal, je snahou o drastické zníženie emisií oxidu uhličitého a postupný odklon od „špinavých“ priemyselných metód, ktoré generujú obrovské množstvo CO₂.
Cieľom je pretvoriť výrobu ocele na ekologickejší proces (napríklad pomocou vodíka, ktorého vedľajším produktom je len voda) a ukončiť spaľovanie uhlia.
A práve tu sa spustil efekt snehovej gule:
- Stopka pre Ostravu: Kvôli útlmu produkcie sa zatvorila časť oceliarne českej Liberty Ostrava. Suroviny pre ňu tvorili jeden z najväčších objemov nákladu na slovenských tratiach.
- Menej ocele doma: Domáci oceliarsky gigant US Steel Košice obmedzil výrobu, keďže dopyt sa oslabil.
- Koniec uhlia: Definitívne sa uzavreli elektrárne Nováky a Vojany, rovnako ako aj bane pri Handlovej. Cargo tak prišlo o pravidelné transporty uhlia v tisícoch ton mesačne. Nákladné vozne na Slovensku jednoducho zostávajú prázdne.
Priemyselné podniky, ktoré vypúšťajú CO₂, musia totiž nakupovať drahé povolenky. Pre oceliarske prevádzky a uhoľné bane to znamená rapídny nárast prevádzkových nákladov.
Hrozí masové prepúšťanie
V takejto ťaživej situácii štátny gigant naliehavo volá po štátnej asistencii a hľadá spôsoby, ako krízu prežiť. Jedným z najtvrdších opatrení je redukcia nákladov prepúšťaním personálu.
„Každý železničný prepravca musí pri poklese objednávok vypracovať krízový plán a rozhodnúť o optimalizácii. Výpovede pre zamestnancov by mali byť až tým krajným riešením,“ varuje Matej Franc, riaditeľ AROS-u.
Dlhodobé prepúšťanie odborníkov, ktorých je na trhu práce nedostatok, je však podľa Franca veľký problém. Skúsených železničiarov nie je ľahké nahradiť, pretože cesta k odbornej kvalifikácii trvá dlho.
K celej situácii sa pridáva aj nestabilná cena trakčnej energie (elektriny), ktorá mnohé firmy dotlačila k návratu ku kamiónovej preprave – výdavky na pohonné hmoty sú v porovnaní s elektrinou na železnici predvídateľnejšie.
Súkromníci aj vojna
Krízová situácia neobchádza ani súkromných dopravcov, ktorí navyše platia vysoké poplatky (tzv. „mýto“) za prejazdy po štátnych tratiach.
K drastickému poklesu nákladov (medziročne až o 7–10 %) prispela aj ozbrojená agresia na území susedného štátu. Vojna výrazne oslabila toky na a z Ukrajiny, čo viedlo k úbytku prepráv železnicou o približne 10 percent. V dôsledku konfliktu boli východné trasy obmedzené a preprava surovín (železo, obilie, chemikálie) sa presmerovala cez Maďarsko a Poľsko.
Spása je len jedna: Intermodál
Riešením a spásou pre železnice sa môže stať kombinovaná, alebo intermodálna preprava. Podľa šéfa firmy Metrans, Petra Kissa, je nevyhnutné nielen zatraktívniť trate, ale sústrediť sa na tovar, ktorého objemy neklesajú.
Intermodál v praxi znamená, že kontajner s tovarom putuje časť cesty kamiónom (napríklad k prístavu) a dlhú trasu potom prekoná vlakom, ktorý je rýchlejší a ekonomicky výhodnejší.
„Jeden vlak dokáže prepraviť náklad, ktorý zodpovedá asi 50 kamiónom,“ pripomenul riaditeľ AROS-u Matej Franc a zdôraznil, že štát musí jasne definovať svoje priority a podporiť ekologickú vlakovú dopravu, namiesto znevýhodňovania jej vysokými poplatkami za koľajnice.
Štát by podľa železničiarov mal zaviesť kompenzácie, prípadne zľavy na trakčnú energiu, podobne ako to robia v Rakúsku či Nemecku, aby odbremenil preplnené cesty a znížil emisie.
