Do roku 2050 zmiznú z našej planéty viac ako dve tretiny ľadových medveďov. Ak sa nič nezmení, koniec storočia bude znamenať ich definitívny zánik. Arktída sa otepľuje tempom, aké sme tu nemali 125-tisíc rokov, a prirodzené prostredie týchto šeliem sa roztápa.
Najnovšie zistenia z Grónska však ukazujú, že príroda sa nevzdáva bez boja. Medvede začali aktívne prepisovať svoju genetickú mapu, aby prežili v podmienkach, ktoré by ich mali zabiť. Píše o tom aj portál The Conversation.
Evolúcia zvyčajne pracuje v tisícročiach, no v juhovýchodnom Grónsku zaradila vyššiu rýchlosť. Vedci z University of East Anglia so posvietili na populáciu medveďov, ktorá žije v izolácii a pod extrémnym tlakom. Zistili, že stres z otepľovania neničí zvieratá len zvonku, ale spúšťa v ich vnútri obranné mechanizmy.
Tento objav mení pohľad na schopnosť veľkých cicavcov čeliť klimatickej kríze. Alice Goddenová, ktorá viedla výskum, popisuje situáciu bez príkras: „V našej novej štúdii sme s kolegami zistili, že meniaca sa klíma poháňa zmeny v genóme ľadových medveďov, čo im potenciálne umožňuje ľahšie sa prispôsobiť teplejším biotopom.“
Stres prebúdza spiace časti DNA
Všetko sa to deje vďaka takzvaným transpozónom, ktorým biológovia hovoria „skákajúce gény“. Tieto úseky DNA sa dokážu v genóme presúvať a ovplyvňovať funkciu iných génov. Bežne ich organizmus drží na uzde, no extrémne podmienky v južnom Grónsku túto kontrolu prelomili.
Dáta ukazujú priepastný rozdiel medzi medveďmi zo severu a juhu ostrova. Severania žijú v stabilnom chlade, zatiaľ čo južná populácia čelí dažďu, vetru a teplotným výkyvom. Práve táto nestabilita funguje ako spúšťač. V telách južných medveďov vedci našli viac ako 1 500 „prebudených“ genetických elementov. Tieto zmeny nesúvisia s náhodou, ale priamo kopírujú potrebu organizmu vyrovnať sa s tepelným stresom.
Ochranné molekuly, ktoré majú za úlohu strážiť stabilitu DNA, v tomto prípade zlyhávajú. Nápor vonkajšieho prostredia je príliš silný. „Tieto ochranné piRNA nedokážu držať krok s invazívnym pôsobením transpozónov, keď je environmentálny stres príliš silný,“ konštatujú výskumníci. Zviera sa tak mení priamo za pochodu.
Hlad mení lovcov tuleňov na všežravcov
Genetická prestavba má hmatateľné dôsledky. Najviditeľnejšie je to pri potrave. Ľadové medvede sú evolučne nastavené na lov tuleňov z ľadových krýh. Keď ľad zmizne, táto stratégia prestáva fungovať. Aktivované gény u južnej populácie však naznačujú, že ich metabolizmus sa začína prispôsobovať iným zdrojom energie.
Medvede v teplejších oblastiach sú nútené konzumovať rastlinnú stravu alebo čokoľvek, čo nájdu na pobreží. Ich severní príbuzní by s takouto diétou mali problémy, no južná skupina si vyvinula schopnosť efektívnejšie spracovávať aj „horšiu“ potravu. Gény zodpovedné za ukladanie tukov a reakciu na starnutie pracujú v ich telách odlišne.
Napriek týmto fascinujúcim zisteniam nie je dôvod na predčasné oslavy. Genetická adaptácia je len nástroj, nie záruka. Ak zvieratá nenájdu partnerov na rozmnožovanie alebo ak zdroje potravy klesnú pod únosnú hranicu, vyhynú bez ohľadu na to, ako rýchlo sa ich DNA mení. Goddenová uzatvára výskum realisticky: „Pokiaľ si tieto ľadové medvede dokážu zabezpečiť dostatok potravy a partnerov na rozmnožovanie, naznačuje to, že by mohli v týchto nových náročných klimatických podmienkach potenciálne prežiť.“
