Mnohí ľudia po podaní žiadosti o starobný dôchodok zostanú zaskočení. Na prvý pohľad to vyzerá, akoby sa im posledný rok práce vôbec nezarátal.
V skutočnosti však nejde o chybu ani o ukrátenie zo strany Sociálnej poisťovne. Ide o zákonný postup, ktorý má presné pravidlá a svoju logiku. Ak človek pozná základné fakty, celý proces je oveľa zrozumiteľnejší a menej frustrujúci.
Ako sa započítavajú roky poistenia a zárobky
Pri výpočte dôchodku sa berie do úvahy celé obdobie dôchodkového poistenia, teda všetky dni, počas ktorých bol človek poistený a platil odvody – či už ako zamestnanec, živnostník alebo dobrovoľne poistená osoba. To znamená, že aj posledný odpracovaný rok sa do celkového počtu dní poistenia započítava. Nevytráca sa ani nezaniká.
Rozdiel však nastáva pri hodnotení zárobkov. Výška dôchodku závisí od priemerného osobného mzdového bodu, ktorý sa počíta z vymeriavacích základov, teda z príjmov, z ktorých sa odvádzalo poistné. Čím vyššie odvody a čím dlhšie obdobie platenia, tým priaznivejší výsledok pre budúcu penziu.
Ako uviedol finsider.sk, pri poslednom roku pred priznaním dôchodku sa však nepoužívajú skutočné zárobky, ale tzv. všeobecný vymeriavací základ. Ten vstupuje do výpočtu len technicky a správa sa inak než bežné roky poistenia. Preto má človek často pocit, že jeho posledná práca „nemá váhu“, hoci v skutočnosti ovplyvňuje dôchodok nepriamo.
Kedy sa rozhoduje o tom, ktoré roky ovplyvnia dôchodok?
Rozhodujúci je okamih, keď človek splní podmienky nároku na starobný dôchodok, teda deň dovŕšenia dôchodkového veku. Zárobky sa hodnotia len do konca roka, ktorý tomuto dňu predchádza. Ak niekto dosiahne dôchodkový vek napríklad v priebehu roka, do výpočtu vstúpia príjmy maximálne do konca predchádzajúceho roka.
Dôležité je vedieť, že:
- rozhodujúce obdobie pre výpočet zárobkov sa spravidla začína rokom 1984,
- posledný rok práce sa hodnotí cez všeobecný vymeriavací základ,
- samotné dni práce po vzniku nároku sa nestrácajú,
- ďalšia práca po dovŕšení dôchodkového veku môže dôchodok zvýšiť.
Ak človek po dosiahnutí dôchodkového veku pokračuje v práci a o penziu požiada neskôr, toto obdobie sa eviduje ako poistenie bez poberania dôchodku. Sociálna poisťovňa ho následne zohľadní formou navýšenia dôchodku za odpracované dni navyše.
Prečo nestačí dobre zarábať tesne pred dôchodkom
Mnohí sa spoliehajú na to, že vysoký príjem v poslednom roku pred dôchodkom im výrazne zvýši penziu. Zákon však funguje inak. Priemerný osobný mzdový bod je, ako už názov napovedá, priemerom za dlhé obdobie. Jednorazovo vysoké odvody krátko pred odchodom do dôchodku ho dokážu ovplyvniť len minimálne.
Navyše, osobný mzdový bod za posledný rok sa počíta z neúplného obdobia, ktoré sa porovnáva s celoročným všeobecným vymeriavacím základom. Výsledkom je nízka hodnota, ktorá dôchodok výraznejšie nezvýši. V praxi to znamená, že človek síce zaplatí vyššie odvody, no ich efekt na budúcu penziu je slabý.
Ak si chce niekto zabezpečiť vyšší dôchodok, kľúčové je dlhodobé a stabilné platenie vyšších odvodov počas väčšej časti pracovného života, nie snaha „dohnať to“ v posledných mesiacoch pred penziou.
