Agresivita, brutalita, fyzické útoky na rovesníkov aj učiteľov. Aj takto si mnohí ľudia riešia svoje psychické problémy. Nezvládame každodenný tlak na výkon, nevieme sa vyrovnať s rýchlymi spoločenskými zmenami a sociálne siete nás nútia neustále sa porovnávať s ostatnými. Rýchle životné tempo vystavuje naše psychické zdravie vážnym výzvam. A predvianočný zhon býva často tou poslednou kvapkou.
Pandémia COVID-19 nás donútila úplne zmeniť správanie a výrazne zhoršila psychickú pohodu nielen mladých ľudí. Sociálna izolácia, dištančné vzdelávanie a obmedzenie kontaktov prehĺbili pocit osamelosti a neistoty, ktorý u mnohých pretrváva dodnes.
“Téma číslo jeden a nie je to len za minulý rok, ale aj za ten predošlý rok, je osamelosť. To sa nám opakovane ukazuje ako najčastejšia téma, s ktorou ľudia za nami prichádzajú,” povedala v rozhovore pre televíziu Kanal1 vedúca bratislavského IPčka Simona Stopková.
Pocit osamelosti zažívajú všetky vekové kategórie, ale mladí ju vnímajú veľmi citlivo.
“Možno u tých mladých ľudí je to výraznejšie v tom, že vlastne keď si prešli tou pandémiou, tak mnohí z nich boli vlastne v tom citlivom období. A práve v tom citlivom období boli akoby odseknutí od toho fyzického sveta a to môže v niečom zvyšovať tú osamelosť a doteraz vplývať na tú kvalitu tých vzťahov, ktoré majú,” vysvetľuje Simona Stopková.
V prospech mladých ľudí hovorí fakt, že vedia ľahšie pomenovať, čo ich trápi a dokážu o svojich problémoch hovoriť. Staršia generácia až taká otvorená nie je.
Sebapoškodzovanie je zvládacia stratégia
Alarmujúci je aj fakt, že druhým najčastejším dôvodom, prečo sa ľudia na IPčko obracajú, sú myšlienky na ukončenie života a hneď za tým sebapoškodzovanie. Podľa dostupných štatistík siaha u nás k sebapoškodzovaniu každý piaty tínedžer.
“Sebapoškodzovanie je jeden z tých nepochopených javov, ktorým sa my stretávame dosť často. Ak je jedna vec, ktorú by sme mali vedieť o sebapoškodzovaní tak je to, že je to zvládacia stratégia,” vysvetľuje vedúca bratislavského IPčka.
Inak povedané, je to spôsob ako mladí ľudia zvládajú niečo ťažké a stresujúce. Sebapoškodzovanie môže dospieť až do štádia, že po ňom ľudia siahajú automaticky.
“To, čo je za tým, je rôzne…či už sú to pre tých mladých ľudí konflikty v rodine, alebo problémy v škole, konflikty s kamarátmi. To môžu byť rôzne situácie, ktoré vytvárajú ten tlak, to napätie, tie negatívne emócie a keď to ten mladý človek nemá ako zvládnuť, tak siahne po tejto stratégii,” doplnila Simona Stopková.
Tlak nemusí byť vždy viditeľný
Veľmi častou príčinou našej psychickej nepohody je tlak na výkon, tlak zo školy, rodiny, sociálnych sietí aj vlastných očakávaní. Bojíme sa zlyhania, neistej budúcnosti a často sa snažíme naplniť nerealistické ideály. Sociálne siete zasa na nás chrlia obrázky „dokonalého“ života, čo v nás ešte zvyšuje pocit nedokonalosti, znižuje naše sebavedomie a vyvoláva pocit depresie.
Podľa prieskumu z roku 2021 malo takmer 20 % dospelých symptómy úzkosti a približne 25 % symptómy depresie. Alarmujúce sú údaje u mladých vo veku 15 – 25 rokov, kde sa úzkosť a depresia vyskytovali najčastejšie spomedzi všetkých vekových skupín.
Čo môže pomôcť
Pre zlepšenie duševného zdravia nielen u mladých je dôležitá otvorená komunikácia v rodine, škole a podpora bezpečného prostredia. Ako spoločnosť musíme tiež úplne odbúrať stigmu, ktorá sa stále spája s vyhľadaním psychologickej pomoci. Odborníci k tomu dodávajú, že k psychickej pohode nám môže pomôcť aj zdravý životný štýl – dostatok spánku, pohyb, čas na oddych a obmedzenie nadmerného používania sociálnych sietí.
