Európska únia prehodnocuje jeden zo svojich najambicióznejších klimatických cieľov. Zákaz predaja nových áut so spaľovacím motorom od roku 2035 by už nemal znamenať stopercentný koniec benzínu a nafty. Nový kompromis má dať priestor aj hybridom či kompenzovaným spaľovacím technológiám.
Po dvoch rokoch od schválenia prísnych pravidiel Brusel čelí realite trhu, slabému dopytu po elektromobiloch, silnej konkurencii z Číny aj tlaku samotných členských štátov. Výsledkom je návrh, ktorý zmierňuje pôvodné nastavenie a posúva zákaz spaľovacích motorov z roviny absolútneho zákazu do podoby postupného obmedzovania. Informuje o tom portál oPeniazoch.
Cieľ z roku 2035 sa otriasa v základoch
Európska únia si ešte v roku 2023 stanovila jasný plán: od roku 2035 sa mali v EÚ predávať už len nové vozidlá s nulovými emisiami. V praxi to znamenalo koniec benzínových a naftových áut a ich nahradenie elektromobilmi alebo vozidlami na vodík.
Počas posledných mesiacov sa však táto téma opäť otvorila. Vývoj naznačuje, že Európska komisia hľadá kompromis medzi klimatickými ambíciami a realitou automobilového priemyslu, ktorý zápasí s vysokými cenami energií, nedostatkom batérií, slabou infraštruktúrou a klesajúcim záujmom spotrebiteľov o elektromobily.
Sedem krajín vyzvalo Brusel na zmenu
Prvým silným signálom obratu boli listy, ktoré získal portál Euronews. Sedem členských štátov EÚ – Bulharsko, Česko, Nemecko, Maďarsko, Taliansko, Poľsko a Slovensko – v nich vyzvalo Európsku komisiu, aby zákaz spaľovacích motorov od roku 2035 prehodnotila.
Argumentovali tým, že úplný zákaz by ohrozil konkurencieschopnosť európskeho automobilového priemyslu, ktorý už dnes čelí silnému tlaku zo zahraničia. Upozorňovali aj na vysoké ceny energií, nedostatok kľúčových komponentov, najmä batérií, a na fakt, že dopyt po elektromobiloch zaostáva za pôvodnými očakávaniami.
Krajiny zároveň žiadali tzv. technologickú neutralitu – teda aby EÚ neurčovala jedinú cestu v podobe batériových elektromobilov, ale ponechala priestor aj pre hybridy, vodík, biopalivá či syntetické e-palivá.
Čínska konkurencia a slabý dopyt menia hru
Celý spor sa odohráva v čase, keď sa európsky automobilový trh rýchlo mení. Čína sa stala jedným z najväčších exportérov elektromobilov a značky ako BYD agresívne vstupujú na európske trhy.
Ani tradiční výrobcovia nie sú voči týmto zmenám imúnni. Registrácie vozidiel Tesla v niektorých krajinách EÚ medziročne výrazne klesli – vo Francúzsku a Švédsku o viac než 50 percent, v Dánsku, Holandsku a Portugalsku približne o 40 percent. Nemecko otvorene upozorňuje, že súčasné pravidlá ho vytláčajú z globálnej technologickej súťaže.
Obrat v Bruseli: zo 100 % na 90 %
Zlom prišiel po správach portálu Euractiv, ktoré neskôr potvrdili aj ďalšie médiá. Podľa nich predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen súhlasila s úpravou pravidiel po rokovaniach s predsedom Európskej ľudovej strany Manfredom Weberom.
Nový návrh počíta s tým, že od roku 2035 budú musieť automobilky znížiť emisie nie o 100 %, ale o 90 %. Zvyšných 10 % budú môcť tvoriť spaľovacie, dieselové alebo hybridné vozidlá, pričom emisie sa majú kompenzovať napríklad použitím nízkouhlíkovej ocele, e-palív alebo biopalív.
V praxi to znamená, že spaľovacie motory z trhu úplne nezmiznú, hoci ich podiel bude výrazne obmedzený.
Kritika aj obhajoba kompromisu
Európska komisia tvrdí, že úprava pravidiel neohrozuje cieľ klimatickej neutrality do roku 2050. Eurokomisár pre klímu Wopke Hoekstra zdôrazňuje, že ide najmä o zachovanie predvídateľnosti pre investorov a realistickejší prechod.
Nie všetci však s týmto krokom súhlasia. Belgická europoslankyňa Sara Matthieu ho označila za monumentálnu chybu a varuje, že EÚ sa týmto rozhodnutím vracia k fosílnym palivám v čase, keď Čína masívne investuje do elektromobility. Kritici zároveň upozorňujú, že zmeny pravidiel pod tlakom môžu oslabiť dôveru investorov v batériové technológie a infraštruktúru.
Automobilky sú rozdelené, Slovensko je opatrné
Ani samotný automobilový priemysel nie je jednotný. Združenie ACEA dlhodobo upozorňuje, že cieľ roku 2035 je bez masívnych investícií do nabíjačiek a sietí nerealistický. Naopak, Volvo podľa BBC tvrdí, že úplný prechod na elektromobily je možný a oslabovanie cieľov môže Európu pripraviť o technologický náskok. Volkswagen kompromis víta ako ekonomicky rozumnejší.
Pre Slovensko je téma mimoriadne citlivá. Automobilový priemysel tvorí významnú časť ekonomiky aj zamestnanosti a ponechanie priestoru pre hybridy či kompenzované spaľovacie technológie môže dočasne zmierniť tlak na okamžité prebudovanie výroby. Zároveň však platí, že globálne trendy budú elektrifikáciu posúvať ďalej bez ohľadu na kompromisy.
Rok 2035 nebude koncom benzínu, ale ani návratom späť
Ak návrh prejde schvaľovaním v Rade EÚ a Európskom parlamente, spaľovacie a dieselové autá sa budú môcť predávať aj po roku 2035, no len v obmedzenom rozsahu a s povinnými kompenzáciami emisií. Hybridy si zachovajú významnejšiu úlohu, než sa pôvodne plánovalo.
Pre bežných vodičov to znamená, že koniec benzínu a nafty sa neudeje zo dňa na deň, ale ani sa úplne neruší. Skôr sa mení na pomalší a menej radikálny prechod.
Zákaz spaľovacích motorov sa tak mení z technickej regulácie na symbol politického boja o budúcnosť európskeho priemyslu. Definitívne rozhodnutie má padnúť v najbližších týždňoch. Isté je zatiaľ len jedno: rok 2035 už nebude znamenať absolútny koniec spaľovacích motorov, ako to EÚ plánovala ešte pred dvoma rokmi.
