Irán v posledných týždňoch zažíva najväčšie protesty od prelomu rokov 2022 a 2023. Nepokoje vypukli 28. decembra po tom, ako obchodníci v Teheráne zorganizovali protest proti rastúcim cenám a pádu iránskej meny rial. Odvtedy sa rýchlo rozšírili do celej krajiny a stali sa z nich protivládne demonštrácie.
- AKTUALIZOVANÉ 17:00
Americký prezident Donald Trump v utorok (13.1.) vyzval Iráncov, aby pokračovali v rozsiahlych celonárodných protestoch a prevzali kontrolu nad inštitúciami. Ubezpečil ich, že „pomoc je na ceste“, no žiadne ďalšie podrobnosti neposkytol. TASR o tom informuje podľa agentúr AFP a AP. „Iránski vlastenci, NEPRESTAŇTE PROTESTOVAŤ – PREVEZMITE MOC NAD VAŠIMI INŠTITÚCIAMI!!! Zapamätajte si mená vrahov a tyranov. Zaplatia za to vysokú cenu,“ uviedol Trump v príspevku na svojej sociálnej sieti Truth Social.
„Zrušil som všetky stretnutia s iránskymi predstaviteľmi, kým NESKONČÍ bezdôvodné zabíjanie demonštrantov. POMOC JE NA CESTE,“ dodal prezident. Podľa AP Trump zdanlivo zmenil svoj postoj k ochote rokovať s iránskou vládou. V súvislosti so zásahmi na protestoch jej už niekoľkokrát pohrozil útokmi, čo Teherán podľa neho podnietilo k záujmu o rokovania s Washingtonom.
Pôvodný článok:
Amerického prezidenta Donalda Trumpa v utorok ministerstvo obrany oboznámilo o vojenských a iných prostriedkov, ktoré možno použiť proti Iránu. Konečné rozhodnutie zakročiť proti Iránu ešte nepadlo a diplomatické kanály zostávajú otvorené.
Trump v pondelok oznámil, že USA zavedú 25-percetné clo na každú krajinu, ktorá obchoduje s Iránom. Varoval, že ak budú iránske bezpečnostné zložky strieľať do pokojne protestujúcich ľudí, USA im prídu na pomoc. Kľúčovými prvkami akejkoľvek vojenskej akcie v Iráne podľa Pentagonu zostávajú vzdušné sily a použitie rakiet s dlhým doletom, ale aj možnosti kybernetických operácií a psychologických kampaní, ktorých cieľom je narušiť iránske veliteľské štruktúry, komunikáciu a štátom riadené médiá.
Najvyšší vodca ajatolláh v bunkroch
V Iráne funguje systém islamskej teokracie, je to oficiálne Islamská republika, kde má rozhodujúce slovo náboženská autorita nad civilnou vládou. Hlavným duchovným a najvyšším vodcom Iránu je ajatolláh Alí Chameneí (Ali Khamenei), ktorý tento úrad zastáva od roku 1989 a má 86 rokov. Stojí nad všetkými zložkami moci, vrátane prezidenta, a má konečné slovo v otázkach zahraničnej politiky, armády aj jadrového programu.
Podľa viacerých správ sa ajatolláh Chameneí počas vojenských konfliktov s Izraelom a USA, najmä v júni 2025 opakovane uchyľoval do podzemných bunkrov. Jeden z hlavných úkrytov sa má nachádzať v oblasti Lavizan na severovýchode Teheránu. V bunkri býva údajne so svojou rodinou a pre obavy z atentátu obmedzil používanie mobilov aj digitálnu komunikáciu; pokyny odovzdáva len cez overených kuriérov.
Ujde do Ruska?
Teraz sa objavili informácie o plánoch na jeho možný útek do Moskvy, ak by režim v Teheráne podľahol prebiehajúcim masovým protestom. Irán a Rusko sú v súčasnosti veľmi blízki spojenci.
V januári 2025 podpísali prezidenti Putin a Pezeškján dohodu o komplexnom strategickom partnerstve na 20 rokov. Irán dodáva Rusku tisíce dronov a stovky balistických rakiet pre vojnu na Ukrajine. Krajiny tiež pravidelne usporadúvajú spoločné námorné cvičenia spolu s Čínou.
Teraz Rusko otvorene kritizuje zahraničné zasahovanie do súčasných nepokojov v Iráne a vyjadruje režimu podporu.
Viac ako 6-tisíc zabitých
Ľudskoprávna organizácia Iran Human Rights so sídlom v Osle tvrdí, že od začiatku protestov zahynulo v Iráne najmenej 648 ľudí, mŕtvych však môže byť až viac než 6-tisíc. Vzhľadom na pretrvávajúce blokovanie internetu a prísne obmedzenie prístupu k informáciám je tieto údaje ťažké overiť. Iránske úrady takisto podľa IHR zadržali už vyše 10-tisíc ľudí. Vypnutie internetu, ktoré trvá už viac než 108 hodín, má za cieľ zakryť rozsah represií voči protestujúcim.
Niektorým obyvateľom iránskej metropoly Teherán sa v utorok podarilo uskutočniť hovory do zahraničia. Spojili sa i s redakciou agentúry AP v Dubaji, ktorej sa však nepodarilo dovolať na dané čísla späť, informuje TASR. Z výpovedí svedkov vyplýva, že prístup na internet z Iránu do zahraničia je stále zablokovaný. Internet a medzinárodné hovory zablokovali úrady v Iráne už minulý štvrtok (8. januára), keď v celom Iráne eskalovali protesty proti vláde.
„Domáci žoldnieri“
Iránsky najvyšší vodca ajatolláh Alí Chameneí v pondelok ocenil provládne zhromaždenia, ktoré zvolali úrady v reakcii na pretrvávajúce protesty. Podľa Chameneího je účasť na zhromaždeniach varovaním pre Spojené štáty.
„Bolo to varovanie pre amerických politikov, aby zastavili svoje klamstvá a nespoliehali sa na zradných žoldnierov,“ povedal Chameneí podľa štátnej televízie. Vyjadril sa po tom, ako americký prezident Donald Trump opakovane varoval pred „tvrdým zásahom“ v krajine, ak Teherán neprestane zabíjať demonštrantov. „Tieto rozsiahle zhromaždenia plné odhodlania zmarili plán zahraničných nepriateľov, ktorí mali vykonať domáci žoldnieri,“ dodal iránsky líder.
Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákčí oslovil Trumpovho osobitného vyslanca Stevea Witkoffa s cieľom nadviazať priame diplomatické rokovania. V štádiu rokovania je aj možné stretnutie.
Súčasné protesty v Iráne sú najväčšie od demonštrácií z prelomu rokov 2022 a 2023, ktoré vyvolala smrť mladej Kurdky Mahsy Amíníovej v policajnej cele.
USA jednorazovo zaútočili na Irán aj v júni minulého roka počas jeho 12-dňovej vojny s Izraelom. Terčom úderov sa vtedy stala trojica iránskych jadrových zariadení – Fordó, Isfahán a Natanz. Ich deklarovaným cieľom ale bolo zabrániť Teheránu získať jadrovú zbraň. Irán takúto snahu opakovane popiera.
Nemecký kancelár Friedrich Merz vzhľadom na masové protesty v Iráne očakáva, že tamojšia úradujúca vláda čoskoro padne. Merz to povedal v utorok počas návštevy Indie. „Ak sa režim dokáže udržať pri moci iba násilím, potom je s ním v podstate koniec. Predpokladám, že sme teraz svedkami posledných dní a týždňov tohto režimu,“ povedal. Nemecký kancelár už aj v pondelok odsúdil „neprimerané a brutálne násilie“ iránskych bezpečnostných zložiek proti demonštrantom v Iráne a uviedol, že ide o znak slabosti.
