Minuloročný štátny rozpočet prevalcovala realita. Daňové príjmy sú nižšie takmer o dve miliardy eur. Verejné financie sú v horšom stave, ako štát plánoval, a sľubovaná konsolidácia želaný efekt zatiaľ nepriniesla. Koalícia a opozícia od začiatku roka predstavujú vlastné recepty na ozdravenie našej štátnej kasy.
Vláda vybrala vlani na daniach o takmer 2 miliardy menej, ako si naplánovala. Výpadok daňových príjmov v takomto rozsahu odôvodňuje najmä vonkajšími vplyvmi – slabším ekonomickým rastom v eurozóne aj nižšou spotrebou domácností.
„Rozpočet vznikal v čase vysokej neistoty. Ekonomický vývoj v Európe bol slabší, než predpokladali prognózy, a to sa zákonite prejavilo aj na príjmoch štátu,“ zhodnotil reálny stav minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD).
“Základný problém je, že rozpočet nebol dobre urobený. Minister financií bol príliš optimistický pri plánovaní príjmov…tie vyššie naplánované príjmy mu umožnili aj optimistickejšie plánovanie výdavkov a výsledok je, že rozpočtové čísla sa jednoducho rozpadli,” povedal v relácii Téma s Petrom Bielikom poslanec NR SR Marián Viskupič.
Podľa Viskupiča máme stále vysoký deficit, ekonomika stagnuje a tento rok ju čakajú ešte ťažšie časy boli vlani.
“Áno, je tu výpadok 1,8 mld eur oproti nejakej prognóze, ale keďže vieme, že slovenská ekonomika nie je nejaký izolovaný ostrov, ale je v širšej ekonomike zakomponovaná v Európskej únii aj vo svetovej ekonomike a keď tieto majú problém, logicky má problém aj slovenská ekonomika…keby som to mal oznámkovať tak školsky tak by to bola známka 2 -,” reagoval nezaradený poslanec Pavel Ľupták (Strana vidieka).
Opozícia takýto výklad odmieta a tvrdí, že ide o zlyhanie štátu. Slovensko totiž dlhodobo patrí medzi krajiny s vysokou daňovou medzerou, najmä pri DPH. Daňové úniky, karuselové podvody a slabá vymožiteľnosť práva pripravujú štátnu kasu o stovky miliónov eur ročne. SaS je presvedčená o tom, že čím sú vyššie daňové sadzby, tým je väčšia motivácia k daňovým podvodom. Systém podľa opozície nesprehľadňujú aj viaceré sadzby DPH a množstvo výnimiek, ktoré robia systém ešte neprehľadnejším.
“Miera podvodov medzi rokom 2024 a 2025 stúpla natoľko, že keby zostala na tej úrovni z roku 2024, tak by sme mohli mať o 1 percento nižšiu sadzbu DPH. Takto výrazne narástli podvody. Ľudia tie peniaze zaplatili, len po tej ceste do štátu ich niekto ukradol,” vysvetlil svoj pohľad Marián Viskupič.
„Dve miliardy eur sa nestratili v ekonomike, ale v neschopnosti vlády vybrať dane. Kým poctiví ľudia platia, veľkí hráči sa daniam systematicky vyhýbajú,“ reagoval poslanec Jozef Hajko (KDH).
Koalícia priznáva, že boj proti daňovým únikom nie je jednoduchý, no tvrdí, že finančná správa dostáva na boj proti daňovým únikom nové nástroje.
“Ja by som ten nižší výber DPH neprisudzoval daňovým podvodom…ja ho prisudzujem tomu, že podnikatelia vyčerpali v covidovej dobe rezervy a dnes sa obmedzuje podnikanie, nerozvíja sa a tým, že sa utlmuje podnikanie, klesá obrat a tým pádom z nižšieho obratu je aj nižšia daň z pridanej hodnoty,” reagoval na opozičnú kritiku Pavel Ľupták.
Podľa Ľuptáka by jedným z riešení mohla byť zmena zákona o DPH tak, aby sa táto daň vyberala až u konečného spotrebiteľa. To by vraj mohlo zamedziť najmä veľkým podvodom s DPH v podnikateľskom reťazci. Ich návrh však bude potrebovať podporu celej koalície a tú zatiaľ nemá.
Transakčná daň ako drahé fiasko
Osobitnou kapitolou rozpočtového príbehu je transakčná daň. Do rozpočtu mala priniesť vyše pol miliardy eur rýchlych peňazí, ale aj tu výnosy zaostali za očakávaniami. Štát s ňou v príjmovej časti rozpočtu v rovnakej výške 270 miliónov eur počíta aj tento rok.
„Transakčná daň bola mimoriadnym a dočasným opatrením, ktorého cieľom bolo stabilizovať verejné financie v čase konsolidácie,“ obhajuje jej zavedenie štátny tajomník ministerstva financií Radovan Majerský.
“Transakčnú daň pretlačila najsilnejšia koaličná strana Smer preto – a to je môj názor – aby sa nechytila do vlastnej pasce. Lebo ak by sa nezaviedla transakčná daň, musela by sa zvyšovať sadzba DPH, ale sadzba DPH sa nemohla zvyšovať, lebo pred voľbami Smer aj Hlas sľubovali, že nebudú zvyšovať DPH-čku…nebude transakčná daň, bude vyššia DPH. Tak si vyberme, čo je horšie,” myslí si Pavel Ľupták.
Podľa opozície však ide o jasný dôkaz neodbornosti.
“Je to absolútny nezmysel, ktorý za prvé neukázal životaschopnosť, lebo ledva vybrali polovicu toho, čo plánovali. Skutočne som zvedavý pre budúci rok, keď budú malí živnostníci vyradení z jej platenia, ako sa to isté číslo naplní…transakčnú daň treba absolútne okamžite zrušiť,” trvá na stanovisku SaS Marián Viskupič.
Čo nám teda priniesla konsolidácia?
Konsolidácia verejných financií mala byť odpoveďou na rastúci deficit a dlh. V praxi však priniesla najmä vyššie dane, nové poplatky a škrty, ktoré pocítili domácnosti aj samosprávy.
Dve chýbajúce miliardy eur sú dôkazom toho, že bez dôsledného boja proti daňovým únikom, bez znižovania výdavkov na strane štátu a naštartovania hospodárskeho rastu zostane konsolidácia len nepopulárnym politickým heslom.
